Ginger a Rosa

U mnohých filmov, v ktorých hlavné postavy sú zapojené do nejakého protestného hnutia, väčšinou pochádzajú z nefunkčných rozvrátených rodín, kde jeden extrém strieda druhý. Je to až trochu trápne. Trpia scenáristi na celom svete nejakou fóbiou? Otec hlavnej hrdinky predstavoval tú formu odmietania autorít, ktorú presne nemám rád, sú presne tým dôvodom rozvracania rodín. Takto to nefunguje. Počas Kubánskej krízy, kde v rádiách denne rozprávali o atómovej vojne, ktorá je na spadnutie, tomu nemohlo byť inak, že mladí sa obávali o budúcnosť. Iba dnešní hlupáci sa smejú z tých „smiešnych hipíkov“, čo vtedy protestovali. Lenže v tomto filme sa toho stalo viac ako sa malo stať, a to, čo malo byť viac rozobraté, nebolo. V podstate som si ani žiadnu postavu neobľúbil.