Milda

Dokumenty, kteří se snaží vyhnout manipulativním komentářům autorů je třeba si vážit. Film Milda je o Milošovi Jakešovi, smutné figurce konce osmdesátých let. Legendárním se stal jeho projev z Červeného Hrádku. O těch projevů pronesl mnoho, ale také je třeba si povšimnout, že je přednášel spatra. Nečetl je z papíru.

Tak muselo to padnúť, pretože v dnešnom nastavení moderného sveta nemôže centrálne a plánované hospodárstvo vydržať a ak ešte padol náš najväčší obchodný partner Sovietsky zväz, tak sa to jednoducho rozsypalo. Supy vytušili koniec a obrátili kabáty. Nie som fanúšik revolúcii, ale celé to malo koordinovaný voľný pád a keby chceli, tak to utopia v krvi, ale by sme sa v izolácii vrátili do stredoveku. Evolúcia spoločenských pomerov. K tomuto snímku ma doviedol ten legendárny prejav. Je však zajímavé si ho vypočuť celý. Ono to nie je také vtipné, ako sa to uvádza, ale je tam mnoho super detailov, ktoré predznamenávajú budúce udalosti. A to čo hovorí, tak hovorí k veci, má to obsah, i keď forma je chvíľami trocha kostrbatá. A ak som písal o prevliekaní kabátov, tak našli sa aj sporadicky niektorí, ktorí tým ideálom ostali verní stále a neopustili ich a medzi nimi Milouš Jakeš. Remeselne je to na úrovni spravený dokument, ale skôr by som to nazval portrét. Bolo to také iné, nevyhli sme sa aj kontroverzným otázkam, na ktoré reagoval Jakeš skôr podráždene, ale krásne povedal, vy ma chcete doviesť k odsúdeniu, vás nezajíma ten celok, ale iba jednotlivé veci. Ono ostal v myšlienkach verný presvedčeniu, že ten systém bol dobrý, keby nie ten Gorbačov, tak sa to možno zvráti a aj keď boli zrejme chyby, tak pri naplnení dobrých a ušľachtilých cieľov sa jednoducho stávajú. Obrovským prínosom boli pikošky z Jakešovho života, veci, ktoré dostal, čo zažil, napríklad ten starý televízor. Zaujímavým zasa bolo stretnutie s tými disidentmi v krčme, kde sa stretli úplne dva rozdielne svety. No a jediným, čo tu narúšalo taký ten plynulý portrét, tak to pozvanie na Trutnov. Ten usporiadateľ mi prišiel, že si tam prišiel robiť srandu z toho všetkého a vyzeral skôr s tým posmeškom trápne. Mal by vedieť, že hudba by mala byť vždy prejav absolútnej slobody a kreativita je najvyšším cieľom, bez ohľadu na ideológie, ktoré nám vládnu, alebo otázku vkusu, ktorí nám vnucujú. Jakešov problém podľa mňa bol, že mu chýbala kritika, sebakritika a možno aj väčší nadhľad

Nemám rád komunisty...a basta i s Mildou. Jak dlouho hodlá ještě na světě vegetit. Proč si smrtka neveme jeho a vzala si Václava Havla.

Neviděl jsem tento film, ale slyšel jsem a to několikrát proslulý projev Milouše Jakeše na Hrádku. Tak jako je třeba stále vyrábět další dokumenty o Adolfu Hitlerovi, tak je třeba dokumentovat i naší politickou scénu. Na každé divadelní scéně by se měla objevovat tragédie i komedie...