Cooltúra

V prípade autorského dokumentu Cooltúra odkazuje názov jednak na pojem kultúra vo význame „intelektuálnej stránky civilizácie“, zároveň aj na zloženie slov „cool“ (chladný alebo trendový) a túra v zmysle šnúry alebo turné. Autor tým poukazuje na cyklické opakovanie sa, na niečo, čo dokola produkuje isté špecifické významy pretavené do populárnych trendov a poklesnutých posolstiev. Už z názvu je zrejmé, že predmetom odmýtizovania a demaskovania budú fenomény, ktoré sa dotýkajú kultúrnosti národa či národnej kultúry. Ide o kontroverzne prijímanú autorskú reakciu na spoločensky rozšírené masové trendy, ktoré sa v súčasnosti dostávajú do popredia, naberajú na intenzite a vytláčajú klasické vysoké žánre, tradične spájané s pojmom kultúra. Remo totiž nevypovedá o kultúre, aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať, ale o „cooltúre“. Podstatná časť dokumentu sa venuje zákulisiu šoubiznisu, čo Removi nebráni zaradiť do kaleidoskopu kultúrnych atrakcií aj prejavy živej a ľudovej kultúry, hudobnú estrádu či politický míting. Kultúra vo filme sa tak v Removom ponímaní vzťahuje k masovej kultúre rôzneho druhu. Rema najviac zaujímajú práve tieto „cooltúrne“ deriváty kultúry a ich dopad na spoločnosť. Ich popularita u verejnosti symbolicky odráža stav národnej kultúry, pričom Remo sa vyslovene vyhýba zobrazovaniu jej elitných a z pohľadu väčšiny nereprezentatívnych foriem, akými sú vysoké žánre: literatúra, divadlo či umelecký film. Cooltúra vypráva o masových trendoch, ktoré zrástli s kultúrou národa natoľko, že tvoria jeho aktuálnu „intelektuálnu stránku“. Sú určené všetkým, ale zároveň koexistujú nezávisle v zmysle uzavretých ostrovov s obyvateľmi – fanúšikmi, ktorých môžeme pracovne označiť ako „subcooltúry“. A práve na tie sa Remo autorsky zameriava. Vďaka nesúhlasu niektorých protagonistov nebol film oficiálne distribuovaný v kinách. Martin Palúch Letní filmová škola Uherské Hradiště 2017