Tajomné Karpaty - Nesmrteľný les

"V hrôzostrašných roklinách sme videli veľa medveďov. Museli sme byť na stráži celú noc, lebo bulčiace medvede prichádzali až k nášmu táboráku. Len s námahou sme ich odháňali horiacimi polenami. Spali sme len veľmi málo, alebo vôbec. -- Týmito slovami opísal tatranskú prírodu v roku 1644 učiteľ Jozef Buchholz (?) z Kežmarku." Opäť fenomenálny dokument Erika Baláža a je taký slovenský. Tým to myslím v tom najlepšom slova zmysle. Neuveriteľne uveriteľný, realistický, hýriaci nápadmi, úchvatnou amtosférou, dokonalou kamerou, prekrásnym komentárom Mila Kráľa a dokonalou melancholickou hudbou. V tejto druhej časti trilógie Tajomné Karpaty sa nachádzame v tatranskom pralese a je hlavne orientovaný na medveďa. Máme tu tiež až na vlka komplet all star tatranskej fauny. Medveď, rys, líška, orol skalný, myšiak, ba aj veverička. Naturálne priblíženie nedotknutej prírody, kde neurčuje ďalší vývoj človek, ale sama príroda. Chvíľami kruté, chvíľami krásne. Čo je na tých medveďoch fascinujúce, je krutosť samcov, silná láska matky, hravosť mláďat a že medveď je zručný lozič po stromoch. Krásne sú zábery rysa, či už tie tajomné nočné alebo mystické denné. Je to taký duch hôr. Taktiež nemá chybu ten šibalský pohľad líšky pri krádeži potravy medveďovi a následný tak troška bojazlivý pohľad nad krúžiacim orlom, lebo aj on má záujem hodovať. Všetko pretkané monumentálnymi zábermi veľhôr, vrchov, štítov a lesov obkolesených tajuplnými masívnymi a hustými hmlami. Veľmi silný monument, a musím uznať, že taká kvalita sa len tak nevidí. "Zato jelene museli zísť kvôli potrave do nižších polôh a za nimi ako ich verné tiene predátori."