Vládci chaosu

Tak jak začít ehm? Jsem fanouškem metalu a pár black metalových CD vlastním také, ačkoliv spíše poslouchám (poslouchal jsem) holt stárnem více thrash nebo death, ale i měkčí odnože. Co jsem tak četl, tak film není v lesčems pravdivý a kniha podle které byl převážně natočen se u přeživších členů a lidí co to zažili, nesetkala s dobrým přijetím. Ve filmu se nadává na Švédský death metal, což třeba já moc nechápu. Ono co je pozérství, podbízení, komerce. Nakonec i těm black kapelám šlo o uživení, zisk, uznání atd. Varg Vikernes (BURZUM) je jistě v mnohém chytrý člověk, ale také asi pořádný MAGOR viz. jeho činy a chování. Hudbu uznávám a třeba fošna Filosofem je opravdu výborná, ale vraždit a pálit kostely je věc jiná. Kdo to všecko začal a chtěl Euronymous opravdu mučit a týrat Varga? Byla tohle odpověď na jeho slova, jak se rodil BM v Norsku, opravdu takhle? Těžko soudit, byl zpěvák DEAD opravdu takovej MAGOR, asi ano, když se pak odprásknul a dělal další divné věci. Film je občas dost brutální, ale bohužel také ukecaný a v druhé půlce už téměř nezajímavý. Škoda, že není přesnější, reálnější a hlavně zajímavější pro diváka. Lidé okolo Mayhem a ti co to období zažili, by stejně asi byli proti, ale film je hlavně pro diváka, takže zajímavé téma, ale já osobně čekal víc! Pokud tohle někoho zajímá doporučuji raději dokument Until the Light Takes Us (2008) tam se myslím dozvíte víc...

Všichni jste pozéři! Tak když sem snímek viděl nedalo mi to abych si něco o kapele nevyhledal, protože poza, že všichni kdo poslouchají black-či jiný metal zároveň musí nutně zapalovat kostely a vraždit, mi přišla úsměvná, ale jenom na chvilku…

Keby to bolo natočené v druhej polovici 90s, keď sme začali s black metalom a dosť sa zaujímali o nórsku scénu, a trocha aj o veci okolo nej, tak by som bol asi nadšený. Vtedy bol človek schopný veriť všetkému. Dnes je tých legiend milión, samotní hudobníci sa od filmu dištancovali, že to je dosť prihnuté, ako to bolo vlastne vedia len oni sami, aj samotná kniha Lords of Chaos bol napísaná skôr bulvárne, takže čo je pravda a čo lož, či najhoršie polopravda, sa dnes nedozvieme. Na začiatku sa stretávame so samotnou kapelou, je síce super, že ich predstavili, ale akosi mi chýbal hlavne Maniac, ktorý už na začiatku mal nejaký vplyv na vývoj kapely a tu nie je spomenutý vôbec. Prekvapila povaha Necrobutchera, ktorý mi vždy prišiel najostrejší. Celkovo sa kapela nakopla hlavne príchodom Hellhammera. Euronymus je tu vlastne vykreslený vlastne taký fajn chlapík, ktorý mal sny, ale akosi sa mu ich nedarilo vyplniť. Realita však bola údajne iná. Samotný MAYHEM ma nikdy nebral, „De Mysteriis“ je pre niekoho kult, u mňa je to „len“ dobré album. Ale... Keď sa po neblahých udalostiach vrátil do kapely Maniac, to bol vrchol tejto hydry, pretože EP „Wolf´s Lair Abyss“ a neprekonateľný klenot „A Grand Declaration Of War“ sú nedocenené veľdiela. I keď chápem, že ortodoxným muselo prísť slabo, lebo ten posun a progres bol obrovský. Film nie je ani o scéne samotnej, je to o rivalite Euronyma a Varga. Keby mapoval dianie nórskeho BM, tak by tu musel byť hlavne Fenriz, v titulkoch bol, ale ja som si ho nikde nevšimol. Hlavne, že tu dali Occulta, nechápem. Kde sú napríklad členovia EMPEROR, ďalšia zásadná kapela, no dali tu Fausta, ale iba kvôli bulváru, kvôli tomu čo spravil, vôbec akoby sa nebral do úvahy hudobný odkaz jednotlivých kapiel, ale skôr kto koho zapichol, či čo vypálil, prípadne sa ožral a poblil. Keď už chceli to okoreniť mohli tu sypnúť Mortiisa. Ďalej nechápem, prečo spravili zo Snorreho totálneho debila. Ja netuším aký bol v skutočnosti, ale kto počul jeho full-lenght „Thorns“, tak musí dať za pravdu, že totálny diletant by tak nadčasové a kvalitné dielo nespáchal. No a ideme na najdelikátnejšiu a najkontroverznejšiu záležitosť a to Varg a BURZUM. „Filosofem“, „Hvis Lyset Tarrr Oss“ či „Hlidskjalf“ sú vrcholy možno hudby samotnej, pretože keď počúvate takú „Beholding the Daughters of the Firmament“, tak vlastne akoby ste astrálne putovali v iných dimenziách. Samotný Varg je asi najkontroverznejšia postava tej doby, nórskej scény určite. Z bohatého rozmaznaného decka a pózera sa stane tak trocha cvok. Názory sú tiež úplne mimo a menil ich solídne. Jediné, z čoho o ňom môžeme čerpať je z jeho pravidelných videoblogov, nejako to už nesledujem, ale o minulosti hovorí, že všetko je dosť inak ako sa hovoria legendy a film, že je minimálne o ňom nezmysel a dosť vymysleného. Akurát radikálne názory ostali. Čo je však nesporné, jeho hudobný talent a jeho hudobná tvorba. Punc geniality v sebe jednoducho mal. Inak herec bol vybratý dosť zle, ani trocha podoby. Ďalej k filmu. Dead je tu vykreslený ako slušný magor, práveže aj keď to vyzerá, že taký magor sa dá nájsť ťažko, neviem prečo mám pocit, že práve jeho postave to tu verím. Minimálne aspoň z časti. Potom tu bola tá blondína, neviem čo na nej videli, ale asi trebalo urobiť zamotaný trojuholník, inak postava rušivá, zbytočná a vymyslená. Vymyslená úplne. Ďalšou ostudou filmu je, že kým na začiatku predstavili snáď každého, pri nahrávaní ani nespomenuli, kto je ten spevák, čo ide nahrávať „De Mysteriis“. Obrovské fó pá. Keď som videl toho herca, čo hral Attilu, tak som myslel, že tam niekto mal po ruke stroj času a baf, ono to bol jeho syn, lebo tá podoba je neskutočná. Boli tu aj komické momenty, keď prišli tí novinári, ako ho solídne vytočili a tá elitná hláška „to je ale blbý idiot“. No a ideme na koniec. Znalí vedia ako to asi dopadne, i keď dôvod toho, čo sa stalo vedia len oni dvaja a tiež čo sa tam vlastne stalo predtým a čom sa zhovárali. Prekrásny motív DEAD CAN DANCE „Host Of Seraphim“ býva dnes dosť často zneužívaný, keďže je tak dokonalý, že by sa mal využívať iba pri silných scénach, ale čuduj sa svete, normálne tu k tej jazde v aute aj zapasoval. Koniec je taká tá dekadencia, kde sa všetko rozpadlo, ale nakoniec povstali nové a silné kapely ako ULVER, GEHENNA, či drsní a ostrí pôžitkári CARPATHIAN FOREST. Do toho black metal sa rozohnil po celej svetovej mape, viď silno heavy a melodická grécka scéna, východoeurópska s prímesou pagan metalu, alebo najdesivejšia odnož a to severoamerický black metal, USBM, kde pri ohavnostiach ako I SHALT BECOME, XASTHUR či BLACK FUNERAL už končí akákoľvek sranda. Jeden z posledných záberov je aj ako pred telkou sedia v reštike Hellhammer a Necrobutcher, znamená to taký nový začiatok. K hudbe, výber skladieb dobrý, prekvapili ma solídne kúsky ako „Born For Burning“, Exhume To Consume“ či „Sacrifice“. Keď teda použili tieto skladby, mohli spomenúť zakladateľov black metalu BATHORY rozhodne častejšie. Samotný film mi prišiel ako taká brutálnejšia rozprávka, zo zvedavosti a hlavne z povinnosti som to musel pozrieť. Ako ho budú brať tí, čo tu hudbu poznajú a ako ho budú brať tí, čo nevedia o tých udalostiach vôbec nič, to fakt neviem, ale myslím, že reakcie budú rozporuplné vo všetkých táboroch. Sám neviem, čo si mám o ňom myslieť, keby som to videl dvadsať rokov dozadu, tak asi by som bol z neho baf, dnes mi to príde ale taká trošku doplňujúca pikoška pre metláka s dodatkom verte neverte. A prichádza dosť s oneskorením, aj vzhľadom na osobu režiséra, by som tipoval, že on by to bol schopný natočiť oveľa skôr, na druhej strane nechápem, že keď vzišiel z tej scény, tak to zobral trocha dosť bulvárne. Dlho som nemal také divné a zmiešané pocity z filmu

Začátek vypadal jako komedie ale omyl ,konec byl spíš jak z hororu ,život fanatických členů Norské skupiny kteří vypalují kostely jménem satana a nakonec vraždí .I když poslouchám podobné skupiny tyto jsem zrovna neposlouchal a je vidět že jejich členové jsou nebo byli pěkní fanatický exoti takže to ani vyhledávat nebudu.