Hon na čarodějky

Tak tohle bylo hodně slaboučký, jak 10x převařenej čajíček. Jediný důvod proč jsem na to koukal bylo, že jsem čekal něco víc, že tam přece musí být nějaká pořádná zápletka a ne jen ty asi dvě lekačky, což už někdo dokonce pasoval na horor. Jo už vím proč jsem na to tak tupě koukal a dokoukal, to byla zásluha tý fešandy Elizabeth Mitchell, kterou jsem objevil, když jsem popisoval seriál Ztraceni, no a i v 52. letech jí to moc sluší, takže, jenom díky ní jsem se dozvěděl, jak to s těma čarodějkami dopadlo.

Hon na čarodejnice, situovaný do alternatívnej xenofóbnej Ameriky, kde je oživovanie keramických motýľov hrozbou pre národnú bezpečnosť. Posolstvo filmu je jasné a priehľadné ako čerstvo vypucovaná okenná tabuľka po zásahu usilovnej mexickej slúžky - čo znamená, že namiesto lapaných a upaľovaných ryšaviek si tu treba dosadiť príslušníkov ľubovoľnej utlačovanej, diskriminovanej, a perzekuovanej menšiny, akých je vo svete čím ďalej, tým viac, takže ktohovie, či sa zo všetkých tých menšín jedného dňa nestane väčšina, a z členov terajšej majoritnej spoločnosti zas utlačovaná menšina ... Každopádne, od tunajších chúderok čarodějok im žiaden potenciálny útlak asi nehrozí, keďže tie sú príliš veľké tupelá na to, aby svoje schopnosti (medzi ktoré patrí aj teleportácia) častejšie využívali na svoju osobnú obranu pred lovcami čarodejníc, ktorí vyzerajú ako slabšie dotovaní Men In Black s barometrickými hodinkami ... Podobných logických dier až vyslovených nezmyslov je tu viac, než v 100 gramovom balení ementálu; zaradenie filmu medzi horory považujem za zlý vtip, a celkovo je táto agitačná absurditka určená pre cieľovú skupinu, do akej - chvalabohu- nepatrím ... Ak nejaký Hon na čarodejnice, tak to už radšej ten z roku 2011 s N. Cageom a R. Perlmanom.