Insidious: Červené dveře

Táto filmová séria má s pribúdajúcimi kapitolami skôr klesajúcu, než vzostupnú úroveň, a ani o Červených dverách nemožno vyhlásiť, že by sa za nimi nachádzal strmý výstup do závratných hororových výšin, ale leda tak len vyšľapaný chodníček do základného tábora ... Patrick Wilson si okrem účinkovania v jednej z hlavných úloh naložil na plecia aj réžiu (čo niekedy dokáže byť dosť ošemetná úloha), a zvládol to ako-tak obstojne - aspoň ak ide o ľakačky - ale to je z jeho strany asi tak všetko ... Nepatrná výpomoc maskotky a veteránky Lin Shaye je zas len malou náplasťou na bubákov z druhej ruky a na tuctovú rodinnú story o zbližovaní otca so synom, kde sa otec ukáže ako mizerný hráč pexesa a neúspešný epigón Jacka Torrancea, a kde do úlohy jediného synovho kamaráta na univerzitnom kampuse bola plánovite dosadená fresh libero-černoška, aby paleta fádnych postáv nepôsobila príliš jednofarebne ... Wanov hypotetický návrat na režisérsku stoličku by tomu celému možno prinavrátil dôstojnejšiu podobu, lenže ten sa už dneska pohybuje v finančne nákladnejších, vyleštených produkciách, a na staré hrdzavé lásky s lacným roztečeným mejkapom - ktoré ho kedysi "urobili" - už zrejme nemá čas, a najskôr ani chuť ... Pravdupovediac, ani sa mu veľmi nečudujem.