Uteč!

Je chvályhodné, že aj Nórske kráľovstvo začalo v posledných rokoch aktívnejšie prispievať do hororového filmového fondu, no žiaľbohu, úsilie tamojších tvorcov zatiaľ zostáva len na úrovni tovarišského snaženia bez majsterskej fortieľnosti, precíznosti, a inovatívnosti, čo mierou vrchovatou platí aj pre Uteč !. Prefláknutá satanistická tématika a zmienky o zlom nórskom black metale (z akého počas filmu nezaznie ani jedna rezavá nota, čo treba brať ako ťažké faux pas), možno vydesia divákov, ktorí v práci - alebo počas chvíľ relaxu - počúvajú len veselých, večne optimisticky naladených spíkerov a nezávadnú hudobnú výplň na komerčných rádiostaniciach, no skúseného hororového matadora určite nekonsternujú, a dlhoročný zamračený blackmetalista im venuje leda tak vlčí úškrn - obzvlášť, keď pridružené bububu z oblasti nadprirodzeného hororu je tu vcelku nadbytočné, a dejová os by sa bez neho kľudne zaobišla. Keďže sa však príbeh odohráva v nórskom Bergene a medzi členmi zazobanej (a tým pádom duševne nestabilnej, až zvrátenej) nórskej rodinky, tak bolo nevyhnutné začleniť aj povinný etnický prvok, aby to celé vyvážil, stabilizoval, a presvetlil, a preto samaritánsky černošský policajt adoptuje malé nordické dievčatko ... ibaže dotyčný najdúch sa milujúcemu tútorovi odvďačí tak, že ho neskôr oklame, a radšej sa vyberie hľadať svojich skutočných, biologických rodičov ... Veru, nevďak svetu vládne.