Démon ve mně

Spoznávanie cudzích kultúr a oboznamovanie sa s exotickými mytológiami môže byť zaujímavou a pútavou bádateľskou činnosťou, no ak sa implikuje do amerického pakultúrneho prostredia medzi tamojších fádnych študákov, tak to väčšinou dopadne podobne, ako v tomto filme. Nadôvažok, ak jeho názov vyzrádza pointu, matka hlavnej hrdinky vyzerá lepšie a mladšie, ako jej vlastná dospievajúca dcéra, iná indická deva chodí so sklíčkom, v ktorom nemá naložené uhorky ani utopencov, ale naloženého démona (čo pre zmenu vyzerá ako kríženec skamenelého ježka a zubatého, vyhynutého prehistorického obratlovca), a pokiaľ by to náhodou niekto nevedel, tak študenti na amerických stredných školách oslovujú svojich pedagógov ich krstnými menami, pretože výchovný vzťah tam nie je založený na autorite, ale na kamarátstve (a potom sa netreba čudovať, že občas tieto "kamarátstva" končia šťavnatými nadávkami, údermi do tváre, či vystrieľaným zásobníkom). To, že sa takéto podradné, detinské, až vyslovene smiešne filmové záležitosti vôbec dostávajú do medzinárodnej kinodistribúcie, je najskôr vďaka tomu, že okázalo propagujú rôznorodosť, a približujú neľahké začleňovanie rozmanitých minorít do väčšinových spoločenstiev, no zároveň je aj správou o neradostnom stave súčasného amerikánskeho hororu, ktorý sa - až na zopár svojbytných, temných výnimiek - hrbí ako úslužný lokaj, čo neoprašuje starožitnícku kolekciu strachu a hrôzy, ale leští rozličné agendy a ideologické rárohy úpadkového, modernistického charakteru.