Vymítač ďábla: Znamení víry

Černošský Vyháňač diabla to schytal z mnohých strán, a treba priznať, že vcelku oprávnene, pričom jeho personálne obsadenie je už len vedľajším efektom zo flagrantne nezvládnutej koncepcie, kde sa do náročného obradu exorcizmu púšťajú amatéri a svetskí laici ... David Gordon Green už svojou predchádzajúcou Halloweenskou trilógiou vyvolal u hororových fanúšikov rozporuplné reakcie, a po prvom diele zo zvažovanej Exorcistickej trilógie je už najvyšší čas, aby smerodajné hororové klasiky nechal na pokoji, a radšej sa vrátil k vlastným autorským počinom, u akých by nemusel čeliť nadmernému tlaku z vysokých nárokov, a vzápätí ponižujúcemu fiasku z nenaplnených očakávaní. Človek je však tvor nielen zvedavý, ale častokrát aj nepoučiteľný, a hoci si uvedomuje iniciačný význam Friedkinovho a Blattyho majstrštyku z roku 1973 - ktorý stanovil štandardy, prekročil tabu, a dodneska je uctievaný ako jeden z najvýznamnejších hororových snímkov všetkých čias - tak sa neustále pokúša priblížiť k jeho piedestálu, hoci tieto hókusy-pókusy sú len zúfalou snahou o prekonanie neprekonateľného, vopred odsúdenou na neúspech ... Ak však bolo prvoradým cieľom realizačného tímu ubezpečiť širokú divácku verejnosť, že dnešní pekelní démoni nie sú žiadni rasisti, ktorí by pri posadnutí uprednostňovali len belošské dievčatká, tak treba uznať, že takúto záslužnú misiu splnili na jednotku s hviezdičkou ... Či vlastne na šestku s prevráteným pentagramom.

Jestli chcete vidět silné drama, kde možná i z konce příběhu budete mít slzy v očích tak asi jo, ale horor tohle vážně není. Typický David Gordon Green, který od Halloween Ends vytváří jen dramata maskované za horor.