Hříšníci

z pokusů kopírovat Tarantinův styl i příběh, tentokráte za diskutabilní pomoci bluesové hudby, která se snaží hrát na dost nekorektní strunu, dokud nepřeváží snaha o upírský horor. V momentě, kdy hudební vlnu atakoval irský folklór, už se tomu dalo akorát smát. Tak to dopadá když se všechno přežene do absurdna. Určeno spíše pro milovníky pomalého tempa, vyřezat z toho třetinu a divně naroubovanou závěrečnou přestřelku, nic by se nestalo. V tu chvíli se divákovi naplno odhalí celá hloubka bizáru: prošel by tento film v opačných barvách?? Pokud tvůrci hodlali rozpoutat kontroverzi, povedlo se. Jinak moc ne.

Tak fakt neviem, či sme všetci sledovali rovnaký film, ale tie vysoké hodnotenia na konkurenčných databázach sú z môjho pohľadu dosť premrštené, a do značnej miery vyplývajú len zo súčasného diváckeho úzusu, ktorý prikazuje udeľovať vysokú známku každému filmu, pochádzajúcemu od afroamerického tvorcu, bez ohľadu na jeho obsahovú náplň, remeselné spracovanie, či priamočiary tendenčný náboj ... Ani Ryan Coogler sa pri zobrazovaní južanskej atmosféry z 30.rokov minulého storočia nedokáže oprostiť od rasovej otázky - na čo má plné autorské i občianske právo - ibaže spôsob, akým túto otázku exponuje a interpretuje, je až natoľko prvoplánovitý a didaktický, že by mu dokázal porozumieť aj menej chápavý žiak z louisianskej pomocnej školy ... V kombinácii s upírskym béčkom a s láskou k drevnému černošskému blues tak vznikol výtvor, ktorý je možno o niečo hodnotnejší, než kdejaký komiksový nezmysel o Wakande, ale označiť Hriešnikov za najlepší tohtoročný film môže skutočne len pokorný kľakač, oduševnelý a nadmerne uvedomelý Homo solaris, alebo zarytý sympatizant Čiernych panterov a hnutia BLM, ktorému neprekáža tunelovité videnie a hádzanie všetkých belochov do jedného rasistického vreca.