Chodník cez Dunaj

Miloslav Luther patrí ku generácii televíznych režisérov, ktorí v 80. rokoch výrazne obohatili a ovplyvnili „kinofilmovú“ tvorbu. V televízii pracovali prevažne s adaptáciami známych literárnych diel a táto skúsenosť sa výrazne odrazila aj v neskoršej tvorbe Luthera. Aj z toho dôvodu u neho prevláda epicko-dramatický princíp a absentujú výrazné formálne experimenty. V Chodníku cez Dunaj zobrazil na príklade úteku dvoch hlavných postáv pred zákonom počas druhej svetovej vojny anticky tragický obraz krutej doby, nešťastných ľudských osudov, strachu a teroru. Počas vojnového virvaru neexistuje spravodlivosť a o osude človeka môže rozhodnúť náhoda. Na vojnu nazeráme očami dvoch odlišných postáv – ľahkomyselného Viktora a prehnane úzkostlivého Ticháčka. Vzniknutá nejednoznačnosť radí tento titul medzi špičku slovenských filmov s vojnovou tematikou. Miloslav Luther: „Páčilo sa mi, ako vidí rozpornosť sveta scenárista Vladimír Körner. Ako premýšľa o zlomových dejinných okamihoch. Na také látky čaká režisér ako na boží dar. (...) Pri Chodníku som si silno uvedomil význam ľudskej spolupatričnosti. Bez nej v hraničnej situácii neprežijete. Ak ľudskosť dospeje až k sebaobetovaniu, máte najlepšiu zbraň proti zlu. Ale naši hrdi novia sú nehrdinskí, lebo súčasťou veľkých činov sú aj slabosti a zlyhania. Neskôr som si uvedomil, aké významné presahy a pátos náš film evokuje. (...) Pravdivé príbehy sú vždy nadčasové. Je jedno, či sú to komédie alebo tragédie. Ľudia sú stále rovnakí. Aj dejiny sa opakujú, len súvislosti sú rozmanité.“ Zdroj: KÚDELOVÁ, K. - SME, 2006