Magnolia

Hodně těžký depresivní film. Proč lidem záleží na tom, co si o nich myslí okolí? Vždyť je nezná...Pokud nejseš psychopat tak by si měl vnímat souvislosti. Minulost je za námi a přesto ji stále vláčíme s sebou. Jiná věc je u blízkých.-S! Proto mi není zřejmé, proč chtěli mít čistý stůl a komu tím pomohli, že se přiznali.-S! Není lepší pro všechny, kdyby si je pamatovali, v tom lepším světle. Jak říkal p. Plzák, "zatloukat a zatloukat". Těch nemocných a umírajících bylo na můj vkus až moc. Od malička nám říkají, lhát se nemá, ale už ne, jak to přežít. Vina, obětavost, rodina, lež, ..a odpuštění...?

Dokonalý film, který každého usadí svým strhujícím tempem, vynikajícími scénami a herci. x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x

MAGNOLIA V poslední době jsem si řekla, že se podívám na filmy s vysokým hodnocením, ať nepřijdu o nic, co by za to stálo. Na film Magnolia jsem se těšila, a to větší bylo moje zklamání. Upřímně se divím, proč má film tak vysoké hodnocení ostatních uživatelů. Je to film plný hrubostí, oplzlostí a vulgarismů. Nevím proč si lidé myslí, že film vypovídá o skutečném životě jen tehdy, když je plný sprostých slov. Nejsem žádná puritánka, ale co je moc, to je moc. Celý film je jednou velkou kakofonií. To, že jsou jednotlivé příběhy vyprávěny na přeskáčku, jako mozaika, to mi nevadilo, ale jestli zobrazují reálný život současné Ameriky, pak jsem neskutečně ráda že žiju tady a ne tam. Takže obraz dnešní Ameriky je přesně takový: lidé se podvádějí navzájem, jsou k sobě zlí, neupřímní, rodičům jsou na obtíž jejich vlastní děti, děti se neváží svých rodičů, stydí se za ně, pohrdají jimi a na potkání je hrubě urážejí. O tom, že je společnost, kde jsou jediným bohem peníze veskrze zkažená, o tom dávno víme. A přece se tomuto „úžasnému světu neomezených možností“ tolik snažíme přiblížit a kopírovat ho. Nevím jak vy, ale já po tomto netoužím. To bylo jediné ponaučení z tohoto filmu. Jinak o podobných hrůzách mezi lidmi je lepší asi nevědět a nekazit si poslední zbytek iluzí. I tak nevím, proč vůbec tento film vznikl. Kdybych byla pokrytec, tak bych řekla, že pokud nad filmem musím přemýšlet dva dny a stejně nevím co tím chtěl básník říci, tak se jedná o opravdové umění, které je nad mé chápání. A řekla bych: úžasný film, jen abych se necítila blbě, že tomu vůbec nerozumím, a že nechci být za kulturního barbara. Ale protože pokrytec nejsem, tak řeknu rovnou a s klidným svědomím, že se mi tento film prostě vůbec nelíbil. DVD jsem zabalila a uložila jsem jej tam, kam opravdu patří - do popelnice se směsným domovním odpadem.

Určite jeden z najlepších filmov, čo som videl. No ale začnem pekne poporiadku. Vždy som myslel, že Tom Cruise je jeden z najhorších hercov, ó ako som sa len mýlil. Na to som však prišiel až po zhliadnutí tohto filmu. Zahral tu toho sexi cvoka excelentne a musím povedať, že tu je rozhodne borec a taktiež musím uznať, že tu hral famózne. Predpokladám, že tu dostal svoju životnú rolu. Avšak ani ostatní nezaostávajú, i keď on dosť vedie. Herci ako som spomínal famózni. Čo však fascinuje najviac, tá Andersonova vízia. Nechápem ako mohol prísť na tak perfektný námet, napísať tak špičkovo namakaný scenár a potom to tak elitne odrežisérovať. K tomu zaujímavé prostredie a dobrý výber hudby. O čo tu teda vlastne ide? Náhody sa jednoducho stávajú. Už prvé minúty majú tak trocha absurdný rozmer, avšak tie vás presvedčia, že náhody sa jednoducho stávajú, alebo ešte lepšie nestávajú, sú bežné, sú súčasťou našich životov. Tri krátke príbehy nás pripútajú k filmu, neskorší zostrih deviatich osudov ako začínajú, nás troška zmetie, ale neskôr sa všetko rozjasňuje a dáva troška ucelenejší obraz. Potom začína skutočný filmový koncert, demonštrácia režisérovej geniality. Nasledujúce minúty sa preplieta deväť rôznych osudov. Navonok ich nič nespája, nájdeme medzi nimi sociálne rozdiely, sú starí i mladí, slávni i obyčajní, fyzicky pracujúci, i moderátori šou. Obyčajný policajt, bývalá detská hviezda s problémami v práci, tak trocha šialená narkomanka, slávny uvádzač vedomostnej súťaže, bohatý umierajúci muž, jeho opatrovateľ, manželka na konci so silami, uznávaný moderátor relácie ako zaručene dostať babu do postele, malý chlapec s geniálnymi vedomosťami. Ale všetci majú čosi spoločné. Sú akosi na dne s duševnými silami, akosi začína sa v nich niečo meniť, lámať, akosi sa dostávajú do situácie, kde sa zdá byť všetko stratené. Začínajú neskutočne silné scény. Tie osudy sa začínajú preplietať a miesiť, avšak stále viac smerujú do beznádeje. Fascinuje vás ako je to všetko snímané, strihané, zobrazované. Napriek tomu, že film má pomerne slušných 189 minút, tak ani na chvíľu nenudí. Ja skôr uprednostňujem dabing (pretože pri titulkoch nemôžete naplno vychutnávať chvíľami čo sa deje na obrazovke), tak tuna mi titulky nevadili, a mám pocit, že to ešte prinieslo väčší zážitok. Originál dialógy, jednoducho skvelé. Film je rozumné pozrieť aspoň dvakrát, predsa len na prvý raz vám môže dačo uniknúť. Film plynie ďalej. Všetko sa akosi splieta a troška znepriehľadňuje, mnohé veci sa dramatizujú a cítime, že smerujú k nejakému neurčitému vrcholu. A hľa, potom akoby biblická apokalypsa, žaby. Všade samé žaby. Tiež som bol chvíľami na pochybách, ale také veci sa stávajú (sú doložené pramene, že skutočne sa také niečo čas od času stane). Všetko sa začne kryštalizovať, všetko končí akosi otvorene. A viete čo som si hlavne z filmu odniesol? VŽDY je nádej. Aj keď už cítite, že niet cesty ďalej, vždy sa dá pokračovať, i správnym a dobrým smerom. Vždy je nádej a nikdy ju netreba strácať. Film môže vyznieť drsne. Je tu dosť manželskej nevery, lží, falše. Neskutočná sprcha vulgarizmov. Alebo Frankovho nepríjemného sexizmu a ponižovania žien v jeho šou. Veľa smutných osudov. Čo je však podstatné, uvedomujú si svoje hriechy a začínajú bilancovať, začínajú ľutovať, začínajú sa ospravedlňovať a uvedomovať si svoje chyby. I keď dvaja už v podstate na smrteľnej posteli. Chvíľami je toto veľdielo smutné a depresívne, ale nájdeme tu i pozitívne postavy, ktorým sa ale celkom nedarí podľa predstáv. No, stagnujú povedzme. Myslím tým napríklad peknú postavu dobrackého, ale troška ukecaného policajta, ktorý hľadá nejakú milú ženu. Máme tu dobrého ošetrujúceho, ktorý hľadá Franka. Čo však poteší, že na konci sa čoraz viac objavuje nádych nádeje a šance, že sa všetko v budúcnu zlepší sú zreteľnejšie viac ako kedykoľvek predtým. A samozrejme ľútosť nad svojimi zlými činmi, ktoré sme spravili v minulosti a teraz sa ich aspoň čiastočne snažíme odčiniť a oľutovať. Nesmieme ani zabudnúť na mnoho neskutočne silných scén, pri ktorých mrazí. Ktoré vo vás isto niečo zanechajú. Hysterické výstupy Lindy napríklad v lekárni alebo u právnika. Frankove zaručené rady ako baliť baby. Jeho neskorší silný interview s tou novinárkou, ktorý ho slušne vyviedol z miery. Earlov a Jimmyho cynizmus. Donnieho premárnená životná šanca a túžba po láske a tá smutná scéna v bare. Veru život nie je ľahký. Pre mňa neskutočné prekvapenie tento film a rozhodne jeden z najlepších filmových zážitkov. Videl som to už trikrát, ale nevylučujem, že si to pozriem znova. Vďaka tomuto filmu som si obľúbil Andersona a tiež jeho ďalší famózny film Až na krv. Som zvedavý na tie ostatné. A to som sa k snímku dostal pomerne náhodne, čo by bola škoda, keby som ho obišiel. I keď uznávam, že nesadne každému. Ja ho však považujem za fenomenálny počin a hodnotenie 10 dávam automaticky, inak nemôžem