Od Tatier po Azovské more

Najprv uvediem veci ako sa majú a až potom možné dišputy. Ono to ani tak nie je dokument, ale skôr propaganda. Slovenský štát je asi nakontroverznejšie obdobie slovenských dejín a nikdy naň nebude názorová zhoda. Na jednej strane túžba a vízia samostatného štátu kvôli hrozbe okupácie zo strany Poľska či Maďarska, na druhej strane vazalstvo a spolupráca s nacistickým Nemeckom. Na jednej strane si mnoho ľudí predstavovalo tú vojnu ako boj proti boľšvizmu (Slovensko bolo veľmi silno veriace a prezident bol katolícky kňaz), na druhej strane boj proti bratskému národu Slovanov. Na jednej strane hospodársky sa relatívne darilo, i ľudia nestrádali, kultúra, infraštruktúra či miesta napredovali, na druhej strane ak by to Nemci vyhrali, by som tu toto nepísal, lebo by som tu nebol, alebo by som kopal zemiaky či mlátil slámu niekde za Uralom pre nových nemeckých veľkomožných pánov. Najkrajšie túto rozorvanosť ukazuje aj druhá polovica dokumentu, keď prichádza prezident Jozef Tiso za vojakmi a tam tiež vidno Tida J. Gašpara. Významný slovenský spisovateľ, kultúrny činiteľ, bratislavský bohém, ale aj šéf Úradu propagandy. To obdobie malo obrovské množstvo kontroverzných osobností. Samotný snímok ukazuje cestu slovenských vojakov, od prepadu Sovietskeho zväzu až po Azovské more v roku 1941. Je to dosť jednostranné, súhlasím, vyhrávajú, bojujú, dobývajú, žiadni mŕtvi, žiadna strasť ani bolesť, len úsmev a úspech. Plus odľahčenie ako zabíjačka, pečenie chleba, či pošta. Česť tým vojakom, nechceli ale museli. Ako vždy si to všetko odtŕpia nevinní, kvôli chutiam pánov. I keď realita bola na tom východnom fronte iná. Krásne to ukazuje prvý diel geniálnej československej ságy Povstalecká história, kde doma sa hovorí iba o nemeckých víťazstvách a keď noví mladí slovenskí vojaci prichádzajú na východný front vidia nemeckú zničenú armádu. Od Tatier po Azovské more je pochopiteľne ako každý dobový vojnový snímok jednostranný, ale celkom pekne zachytáva ducha doby