Houština

Celovečerný debut jedného z najvýraznejších predstaviteľov súčasného maďarského filmu Bence Fliegaufa je venovaný predčasne zosnulému režisérovi Györgyi Fehérovi (Szürkület, 1990, Vášeň, 1998). Fliegauf už vo svojej prvotine volí dedramatizované pomalé rozprávanie a dlhé zábery, poukazujúce na vyprázdnenosť vzťahov v spoločnosti, ktoré sa stali príznačnými znakmi aj jeho neskoršej filmovej tvorby. Sledujeme dlhé monologické a dialogické pasáže, ktoré sú vytrhnuté z nejakého zmysluplnejšieho kontextu. Z rozprávania postáv je zjavné, že si nerozumejú navzájom, ani sami sebe. Lovasiova kamera zaznamenáva jednotlivé postavy v tesnej blízkosti, no nedovolí nám preniknúť hlbšie do ich vnútra. Film tak originálnou kombináciou spomínaných naratívnych postupov a štylistických prostriedkov navodzuje u diváka pocity všadeprítomného odcudzenia a vykorenenosti. Za svoju originálnu snímku si vtedy ešte začínajúci režisér odniesol okrem Ceny zahraničných kritikov Genea Moskowitza (Gene Moskowitz-díj) a Ceny Sándora Simóa (Simó Sándor elsőfilmes díj) za najlepší hraný debut z filmového festivalu Maďarský filmový týždeň (Magyar Filmszemle) aj Cenu Wolfganga Staudteho z MFF Berlín 2003. Film Europe SK