Démoni

V posledných rokoch sú slovenské filmy na tom dosť podobne. Réžia, kamera i strih aj v pohode (tu mi tá kamera aj strih práveže sedeli), herci ako ktorí újdu, super lokality (tu napríklad tá chatová lokalita tuším Pienín), slovenské reálie (atmosféra rušnej ulice, polorozpadnuté domy), detaily (fľaša vodky), avšak vždy to potopí slabý dej, alebo úplne o ničom príbeh. Čo je však ešte horšie, keď nastúpia dialógy, to už sa nedá. Podobne je na tom aj táto zbierka troch poviedok. Prvá sa ako tak dala (Vica a opäť jej prednosti), avšak tretia bola des. Chápem pokus o niečo nové, ale je jasné, že ani v slovenských reáliach je to niečo nemysliteľné. Pár otravovaný chovancom ho ide navštíviť, dokonca stráviť Štedrý večer, terapeut ich pustí napriek súdnemu zákazu, navyše sa ožerie (sme na Slovensku, kde sa slope, ale toto si neviem predstaviť). V konečnom dôsledku snaha určite bola, ale mne sa to nepáčilo ani trocha