Hranice života

ani na konci som nepochopila ako to bolo. film bol od začiatku napínavý. len ten koniec a dej mohol byť trocha jasnejší.

Tvorcom zrejme šlo o to, natočiť zložité inteligentné dráma, či prepracovaný psychologický príbeh, o ktorom sa bude ešte dlho hovoriť, prípadne sa bude snímok v intelektuálnych kruhoch dosť rozoberať. Či sa to podarilo, to neviem. Nepatrím k filmovej intelektuálnej elite, ktorá hodiny času trávi rozoberaním a premýšľaním o európskej nezávislej filmovej scéne (často ide samozrejme o nezmyselný odpad), prípadne či Trier konečne natočil životný zásek a vrchol, ja sa na rozdiel od nich filmami bavím. Vysoké ambície upútať, a dostať sa do filmovej histórie mal asi aj tento film. Ja to vidím tak, že sa nepodarilo. Vždy som nechápal ako môže niekto napísať koment tipu "totálny nezmysel a úplná zlátanina", čo si mám akože pod tým predstaviť? Po zhliadnutí tohto filmu som to pochopil. Nič viac sa k tomu nedá dodať. Nuda, nezmyselnosť, chaos. Údajne to má vysvetlenie, údajne viac. Ale k čomu? Interpretácií plno, to je jedno. Čo mrzí, že samotný film je úplne o ničom. Nechápem Naomi Watts, že do niečoho takéhoto išla. Bod pridávam za Ewana, ktorého mám rád, a skutočne tu nebol najhorší a plus za celkom dobrú hudbu. No a ešte dodám, nepochopil som, to bez debaty

Hodně solidními hereckými výkony i psycho-atmosférou nabitý film, ale tenhle typ vyprávění prostě neni pro mě.

Po vizuální stránce výborné, ale tak psychedelické, že jsem se na konci sám musel ptát, jestli jsem blázen já nebo Marc Forster. Řádného rozluštění dějových a časových smyček jsem se nedočkal a nebo jsem je prostě nepochopil. Podle recenze v Premiere prý klíč k rozluštění leží po částech rozsypaný na různých internetových fórech věnovaných filmu. Jdu jej tedy hledat.