Nero

Po historických drámach o císaroch rímskej ríše Gaius Julius Ceasar, Octavian, prichádza dalšia, ktorá rospráva o císarovi Nerovi, ktorý začal prenasledovanie Kresťanov v roku 64. Agripina - matka Nera má v jaskyni videnie: Ona a jej syn budú mať veľkú moc, ale ako obeta za to všetko bude Agripin život. Nero žije ako dieťa s otrokmi, chránený pred tými, čo by mu chceli siahnuť na život. Je šťastný a "nevinný" do chvíle, pokiaľ nie je predvolaný do Ríma, aby prijal císarský titul. Nero je v roku 54 korunovaný za císara Ríma. Na začiatku svojej vlády verí, že svet je dobrý a čistý. Veľkorýso rozdáva peniaze chudobným, v arenách daruje život otrokom odsúdeným na smrť. Postupom času sa jeho pohľad na svet mení. Okolo nehu sú intrígy, závisť, srdce mu pomalinky zatvrdne. Predtým však spozná otrokynu Akté, do ktorej sa zamiluje. Svoju matku Agripinu nenávidí čoraz viac, nakoniec ju nechá zavraždiť. Potom nejakou náhodou dôjde k požiaru Ríma, a obviní Kresťanov. Dokonca aj Akté, je Kresťanka, ale ju tak miluje, že nie je jej schopný ubližiť. Ona jediná sa ho nebojí, prosiť o život Kresťanov, on ju len vyženie preč. Nakoniec sa ešte raz stretnú, keď jej zomrie v nuručí pri úteku z Ríma. Posledná veta Akté je: Nero Ríme nepodpálil.