Film zachytáva začiatok atmosféru po zavraždení prezidenta Rwandy v apríly roku 1994. Tento atentát bol spúšťačom začatia genocídy páchanej na prislušníkov národnostnej menšiny Tuksov.
V škole, ktorú riadil rád Saleziánov, prebieha vyučba ako vždy. Riaditeľ a zároveň kňaz Christopher pripravuje detí na prvé sv. prijímanie. S vyučovacími hodinami mu pomáha dobrovoľník Joe Connor /do Afriky prišiel, lebo ho pokojný život v Anglicku nudil/.
Potom otcovi Christopherovi pomáhala Rachel, z kmeňa Tuksov. A situáciu mapovali vojaci z Organizácie spojených národov. Ich postavenie bolo prakticky nanič ako sa ukázalo byť za niekoľko dní. Veliteľ Charles Delon, nemohol bez nariadenia z Bruselu urobiť ani jeden obranný manéver. Horkoťažko prijal Tuksov /v počte asi 1500/, aby tu našli útočište pred čoraz krvilačnejšími a fanatickejšími Hutyov - ktorá tvorila v štáte Rwanda väčšinu. Trebalo zaobstárať primeraný počet potravín, liekov a prikrývok, pre čoraz väčším počtom ľudí hladajúcich azyl. Dní plynuli a napätie narastalo na oboch stranách. Skolu začali obklopovať čoraz viac Hutyov s ostrými mačetami. Na tomto mieste sa odohralo i trocha romantiky. Učiteľ Joe sa zamiloval do Rachel, ale držali svoje city len na úrovni priateľstva. Jediní kto bol skutočne odvážni boli kňaz Christopher a Joe. Títo dvaja neváhali opustiť "bezpečie" školy, aby zaobstarali lieky alebo iné potrebné veci. Kruté sklamanie pre azylantov bolo, že prišli síce francúzski legionári do školy, ale aby zobrali desiatky Európanov. Pritom stačilo zobrať nakladiaky a odviesť ich na letisko, ktoré bolo len 15 minút od školy. Tak by bolo ušetrených mnoho životov.
Veliteľ Delon nakoniec musel opustiť so svojimi mužmi školu, lebo dostal príkaz z OSN, že sa majú stiahnuť. Nakoniec i statočný Joe odišiel s vojakmi OSN preč, lebo nechcel zomrieť zbytočne. Kto z bielych ostal s azylantmi, bol svätý a statočný kňaz Christopher. Ten ostál verný svojím ovečkám, ochotný položiť za ne i svoj život. A skutočne, Christophera zabili pištolou, ale jeho smrť umožnila zachrániť asi 15 deti i s Rachel. Nebolo ťažké pozabíjať bezbranných Tuskov, Hutyovia ich všetkých smasakrovali.
Po piatich rokov: Rachel vyhľadá Joe, ktorý učí v súkromnej škole v Anglicku a položí mu otázku: "Prečo si nás opustil?"
Skôr by sa tá otázka mohla položiť veliteľom OSN, prečo dovolili ten masaker?
