Veřejní nepřátelé

Filmové spracovanie sklonku života populárneho lupiča a vraha Johna Dillingera. Tento muž je dodnes v Amerike rovnako preslávený, ako gangster Al Capone. John Herbert Dillinger sa narodil pri Indianapolise v štáte Illinois 22. júna 1903. Keď mal 4 roky, zomrela mu matka a Johna vychovávala sestra. Dillingerov otec mal čo robiť, aby udržal svoj obchod, domácnosť a deti. Keď sa znovu oženil, vzal si k sebe syna. Hoci sám bol na Johna tvrdý, paradoxne sa snažil, aby jeho syn žil podľa kresťanských zásad. Od určitého veku však bol John jr. nezvládnuteľný. Bil sa s deťmi, kradol a prestala ho škola baviť. V šestnástich zanechal školu a zamestnal sa. Dillinger si čoskoro zamiloval nočný život, a tak sa jeho otec, teraz už s novou manželkou, rozhodli, že pre mladíka bude lepšie, ak sa presťahujú na pokojnejšie miesto. Napokon to bol Mooresville, kde spáchal svoj prvý zločin, keď istému manželskému páru počas bohoslužieb ukradol auto. Dlho sa v ňom ale neohrial, hneď večer ho chytili a zahanbený Johny radšej narukoval k námorníctvu. Ani tu však dlho nevydržal – po pár týždňoch dezertoval a vrátil sa späť na otcovu farmu. Keď mal dvadsaťjeden rokov, oženil sa so šestnásťročnou Beryl a snažil sa žiť normálnym životom. Lenže bola kríza, práca žiadna, a tak sa s komplicom rozhodli prilepšiť si okradnutím miestneho obchodníka. Oboch zadržali, a John Dillinger za odcudzenie 120 dolárov dostal 10 až 20 rokov natvrdo. Dillingera prepustili po deviatich rokoch. Napriek tomu sa rozhodol, že po všetkých rokoch vo väzení si začne užívať slobodu so všetkým, čo k nej patrí. John Dillinger zvážil možnosti a vrhol sa aj s partiou gangstrov na svoju prvú banku. Bol známy tým, že do bánk vstupoval tesne pred tým, než sa zatvárali a bral peniaze len z trezoru, nikdy nie od civilistov. Ani nie dva mesiace po prepustení mal na svojom konte prvú banku, z ktorej si odniesol na tú dobu slušných 3500 dolárov, v marci roku 1934 to už bolo takmer 30 tisíc. Z Johna Dillingera sa stal verejný nepriateľ číslo jeden, po ktorom najintenzívnejšie pátral agent FBI Melvin Purvis na žiadosť prvého riaditeľa FBI, Edgara J. Hoovera. Polícia aj FBI robili, čo mohli, na Dillingerov gang však boli prikrátki. Najhoršie bolo, že svojím konaním a útekmi z väzníc, do ktorých sa počas roka dostal, si vyslúžil popularitu, a to aj napriek tomu, že jeho rukou umrel šerif. Meno John Dillinger bolo rovnako známe ako Al Capone. Keďže bol aj šarmantný, inteligentný a mal zmysel pre humor, ženy po ňom šaleli. Mary Evelyn Frechette, známu ako Billie, spoznal v novembri 1933 a hneď sa do nej zamiloval. Neskôr ho Billie v novinách vykresľovala ako milého gentlemana, ktorý na nej nikdy nešetril. Kupoval jej oblečenie, kožuchy, šperky, a rozmaznával ju. Vzťah s Billie trval až do apríla 1934, kedy sa ju podarilo polícii dolapiť, kým Dillinger na ňu čakal v aute. Billie o pár mesiacov, keď aj tak už bolo po naháňačke za Dillingerom, prezradila, že s Johnom sa plánovali vziať. . Nanešťastie, štvrť roka pred Dillingerovou smrťou Billie odsúdili na dva roky. Vzťah Johna Dillingera a Billie Frechette však zrejme nebol až taký osudový ako ho vykresľujú v tomto snímku Verejní nepriatelia, aspoň nie pre Dillingera. Už v lete, v čase, keď Billie trávila čas za mrežami, začal John Dillinger randiť s čašníčkou a prostitútkou Polly Hamilton. Červenovlasá Polly dokonca najprv ani netušila, čo je Dillinger zač a že riskuje s najhľadanejším kriminálnikom Ameriky, možno preto, že John podstúpil plastickú operáciu, aby nebol na prvý pohľad tak ľahko spoznateľný. Polly Johna predstavila svojej najlepšej priateľke Anne Sage, ktorá sa s ním čoskoro spriatelila. Dillinger ju brával spolu so svojou milenkou do klubov, kín, reštaurácií aj kasín a absolútne jej dôveroval. To ho stálo napokon život. Anna Sage bola totiž rumunská imigrantka a bordeldáma, ktorá v Spojených štátoch príliš žiadaná nebola a hrozila jej deportácia do rodnej vlasti. Preto sa dala podplatiť FBI, že jej vybavia nový pas. K tomu, aby mohla navždy zostať v Amerike stačilo jedine zavolať Purvinovi , kde bude Dillinger najbližšie. Ozvala sa onedlho s tým že John Dillinger v nedeľu večer, 22. júla 1934, pôjde do kina s ňou a s Polly. Aby ju spoznali, Anne mala mať na sebe oranžové šaty. Keďže však nebolo jasné, do ktorého z dvoch kín sa Dillinger v Chicagu vyberie, poslala FBI svojich mužov k obom. Napokon to bolo kino Biograph Theater, kde sa premietal gangsterský film Manhattanská melodráma s Clarkom Gableom. Keď o pol jedenástej v noci vyšiel s Polly a Anne z kina, Purvis si zapálil cigaru. Bol to signál že sa jeho muži majú hneď dostať k Dillingerovi. Lenže ten vycítil, že čosi nie je v poriadku a vytiahol zbraň.Traja agenti okamžite začali strieľať. Johna Dillingera trafili do boku a chrbta, odkiaľ sklonenému gangstrovi preletela guľka okom. Najhľadanejší zločinec Štátov bol mŕtvy. Zle dopadla aj Anne Sage, onedlho ju deportovali do Rumunska. Zlé jazyky však tvrdili, že bola pre FBI nepohodlná a radšej ju poslali do rodnej krajiny, kde o trinásť rokov neskôr umrela. Prvý film o Dillinderovi natočili v roku 1945, a tento s Johnny Deppom je v poradí siedmy.