Heinrich Himmler: Profil masového vraha

Film podáva chronologicky autobiografiu jedného z najväčších zločincov 20. storočia, Heinricha Himmlera. Vo filme hovoria svoje životné osudy bývalí účastníci holocaustu. Nemecká židovka Lucille Eichengreen, britský občan John Steiner, ktorý žil a študoval do okupácie v Prahe a Katrin Himmler, nemecká spisovateľka a historička – praneter Heinricha Himmlera. Heinrich Luitpold Himmler bol nemecký politik a Ríšsky Vodca SS (Reichsführer - SS). Bol jedným z najbližších spolupracovníkov Adolfa Hitlera a patril medzi najmocnejších mužov v nacistickom Nemecku. Od roku 1943 bol Ríšskym ministrom vnútra, od roku 1944 bol Velitelom „Náhradnej armády“ (Ersatzheer). Narodil 7. októbra 1900 v Mníchove v bavorskej rodine strednej triedy. Jeho otec bol stredoškolský učiteľ a riaditeľ prestížneho Wittelsbacher Gymnasium v Mníchove. Jeho matka Anna Maria bola horlivá katolíčka a pozorná matka. Heinrich mal staršieho brata, Gebharda Ludwiga Himmlera (nar. 29. júla 1898) a mladšieho brata Ernsta Hermanna Himmlera (nar. 23. decembra 1905). Ich rodičia boli prísni, ale aktívne sa zaujímali o podporu a výchovu svojich troch detí. V roku 1910 začal Himmler navštevovať elitné stredné školy v Mníchove a Landshute, ktorých stredobodom bola antická literatúra. Hoci mal problémy s telocvikom, v škole sa mu darilo dobre. Heinrich si viedol vcelku obsiahly denník od veku 10 rokov, až pokým mal 24. V rokoch 1919 – 1922 Himmler študoval poľnohospodárstvo na vysokej škole technickej v Mníchove. Počas štúdií sa začal vážne zaoberať náboženstvom. Vo svojom denníku o sebe písal ako o zanietenom katolíkovi a uviedol, že nikdy neopustí cirkev. Neskôr sa však od kresťanskej doktríny predsa len odvrátil a stal sa silným kritikom kresťanstva v prospech starogermánskeho pohanstva. Cítil, že náboženstvo je pre Árijcov životne dôležité. V roku 1923 vstúpil do NSDAP a v novembri sa zúčastnil na tzv. pivnom puči vedenom Hitlerom. Od roku 1925 pracoval ako sekretár Gregora Strassera v miestnej pobočke NSDAP v Landshute. Neskôr sa dostal na ústredie strany v Mnichove a v roku 1927 sa oženil s o sedem rokou staršou rozvedenou Margarete Siegroth. V júli 1928 sa im narodila dcéra Gudrun, ktorú mal Himmler veľmi rád. V apríli 1925 dal Adolf Hitler príkaz zriadiť ozbrojené jednotky na ochranu predstaviteľov politického vedenia strany. O niekoľko týždňov neskôr sa začali nazývať ochranné oddiely Schutzstaffel (SS). 21. septembra 1925 vydal príkaz, podľa ktorého mali všetky miestne organizácie NSDAP zriadiť podľa vzoru centrály miestne jednotky SS. Heinrich Himmler sa dostal do jednotky Hitlerovej osobnej stráže SS v januári 1929, čím získal hodnosť Reichsführer-SS. V tej dobe mala Leibstandarte Adolf Hitler už 200 mužov. V roku 1930 bol zvolený za poslanca Ríšskeho snemu. Himmler sa sústredil na rozširovanie SS. V roku 1933 mali SS už 52 000 mužov a Himmler zvyšoval ich nezávislosť na SA Ernsta Röhma, ktorým boli zatiaľ podriadené.V roku 1931 Himmler založil v rámci SS ideologickú spravodajskú službu strany, ktorá sa neskôr stala bezpečnostnou službu Sicherheitsdienst alebo v skratke SD. Jej velením bol poverený Reinhard Heydrich. V marci 1933 sa Himmler stal mníchovským policajným prezidentom a krátko nato veliteľom SD v Bavorsku. V septembri sa stal veliteľom všetkých jednotiek SD okrem Pruska, kde bol podriadený Hermannovi Göringovi. 20. apríla 1934 sa stal šéfom Pruskej polície, ako aj tajnej štátnej polície Gestapo (Geheime Staatspolizei). Himmler bol veľmi schopným organizátorom, bol pracovitý a výkonný úradník, ktorý priviedol k dokonalosti všetky metódy organizovaného štátneho terorizmu proti politickým odporcom a nepriateľom režimu. Za nepriateľov Nemeckého národa považoval niektoré národy ako Židov a Rómov, nemenej brutálne však neskôr jednal so Slovanmi. V roku 1942, po atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Čechy a Morava Reinharda Heydricha, Himmlerovi podriadení organizovali kruté perzekúcie po celom protektoráte Čechy a Morava. V období definitívnych porážok Nemecka ponúkol západným Spojencom rokovania o separátnom mieri. Keď sa o tom Hitler dozvedel, zbavil ho všetkých funkcií a vylúčil z NSDAP. Po samovražde Hitlera 5. mája 1945 Hitlerov nástupca, admirál Karl Dönitz odmietol jeho služby. Himmler sa skrýval v oblasti mesta Flensburg, kde sa vydával za dôstojníka vojenskej polície. Pri kontrole 22. mája sám ponúkol svoje doklady britskému vojakovi, čo vzbudilo nedôveru, zatkli ho, a jeho totožnosť bola onedlho odhalená. Pri lekárskej prehliadke nasledujúceho dňa pred výsluchom v meste Lüneburg prehryzol kyanidovú kapsulu a spáchal samovraždu. Katrin Himmler roku 2007 vydala knihu Die Brüder Himmler: Eine deutsche Familiengeschichte (Bratia Himmlerovci: Jedna nemecká rodinná história). Kniha sleduje osudy troch bratov Himmlerovcov. Po vojne sa rodina dištancovala od Heinricha a tvrdila že nemali nikdy s politikou nič spoločného. Katrin Himmler píše, že jej rodina vždy hovorila, že jej dedko Ernst nemal žiadny záujem o politiku, a nemal ani nič čo do činenia s bratom Heinrichom. Do nacistickej strany vstúpil len preto, že "všetci to tak robili " a bolo to nevyhnutné. Katrin Himmler zistila že to nebola úplná pravda. Jej výskumy však odhalili, že Ernst Himmler bol nadšený nacista, ktorí vstúpili do strany v roku 1931, a bol tiež dôstojník SS. Obaja bratia, on a Gebhard zostal blízko Heinricha až do konca druhej svetovej vojny, a Heinrich pomáhal im pomáhal v kariére. Ernst padol v bojoch v Berlíne v apríli 1945. Katrin zistila že jej dedko a Gebhard boli v područí svojich brata a jeho vražednej rasovej politiky. Čo viedlo Heinricha k tomu, že z jednej váženej vzdelanej rodiny vzišiel taký zloduch a vrah?