Thérèse: The Story of Saint Thérèse of Lisieux

Toto je príbeh o sv. Terezii. Pápež ju v roku 1927 vyhlásil za patrónku mísii. A predsa ona na mísiách v živote nebola. Posledné mesiace v prísnom kláštore bosých karmelitánov sa modlila za misionárov, pritom ležala na lôžku trápená ťažkou pľúcnou chorobou. Terezia sa narodila vo Francúzsku v roku 1873. Pochádzala zo strednej vrstvy, jej rodičia mali rodinnú firmu. Terézia bola pekné dieťa. Každý si ju obľúbil. No rodičia ju museli uzemňovať, lebo sa už v útlom detstve sa u nej začali prejavovať panovačné maniere. Jej matka zomrela na rakovinu, keď mala Terezka okolo 7 rokov. Odvtedy sa u nej začala prejavovať psychická labilita. Každá drobnosť ju rozplakala. Až jedna udalosť na Vianoce spôsobila, že sa už nerozplakala pre každú drobnosť. Ako 14 ročná cítila potrebu stáť sa rehoľníčkou. Keďže bola neplnoletá, otec s ňou musel vycestovať do Vatikánu k pápežovi, aby jej dal výnimku. Po pol roku od navštevy Vatikánu došiel Terezii list, že môže vstúpiť do kláštora. Terézia sa riadila heslom: O nič pán Boha nebudem prosiť, na tejto zemi budem plniť len jeho vôľu, svoju potláčim. Karmelitánsky kláštor bol prísny, rehoľníčky tam chodili bosé i v zime. Terezia sa dobrovoľne vzdala styku so svojimi dvoma sestrami, ktoré boli tiež v kláštore. Nuž tvrdý život v kláštore sa po niekoľkých rokoch prejavil na Terezinom zdraví. Začali ju trápiť pľúca a jej zdravotný stav sa zhoršoval. Terezia zomrela ako 24 ročná v roku 1897.