Szent István

SMS Szent István bol dreadnought (bitevná loď s väčším počtom ťažkých diel v opancierovaných vežiach s turbínovým pohonom) triedy Tegetthoff Rakúsko–Uhorského vojnového námorníctva. Loď pomenovali po prvom kresťanskom Uhorskom kráľovi Svätom Štefanovi (Szent István). Loď bola postavená z maďarských zdrojov v maďarskej lodenici Ganz-Danubius vo Fiume (dnes Rieka). Loď spustili na vodu 17. januára 1914 a dali do prevádzky 17. novembra 1915. Mala výtlak 20 000 ton, dĺžku 152 m, šírku 27,9 m a ponor 8,7 metrov, rýchlosť 20,4 uzlov (38 km/h). Akčný rádius mala 7800 km pri 10 uzlovej rýchlosti (19 km/h). Vyzbrojená bola 12 ks 305 mm kanónov, 12 ks 150 mm kanónov, 18 ks 70 mm diel a 4 ks 533 mm torpédových komôr. Mala 12 kotlov Babcock & Wilcox a 4 parné turbíny AEG Curtis a výkon 27 000 HP. Výzbroj bola vyrobená v plzeňskej Škodovke. Loď mala aj sesterskú dvojičku SMS Viribus Unitis. Kvôli stavbe 2 lodí museli prestavať celú lodenicu. Bola to elegantná loď so silnou výzbrojou. Každý kanón vážil 55 ton a so strelou vážiacou 450 kg mal dostrel až 25 km. Domovským prístavom lode Szent István bola Pula, prístav na južnom cípe polostrova Istria. Rakúsko-Uhorská flotila trávila väčšinu času v domovských prístavoch nakoľko talianska flotila kotvila v Taranto a tým blokovala aj s ponorkami Otrantský prieplav, čo znamenalo de facto uzavretie Rakúsko-Uhorskej flotily v Jadranskom mori. Keď 27. februára 1918 prevzal velenie Rakúsko-Uhorskej flotily admirál Horthy Miklós von Nagybánya, naplánovali operáciu s cieľom preraziť taliansku blokádu. Do akcie vyplával Szent István 8. júna o 22,15. V čele zväzku plával torpédoborec SMS Velebit, a po stranách 6. ďalších torpédoviek. Uprostred plával Szent István a formáciu uzatvárala vlajková loď Tegetthoff. Dve bitevné lode SMS Viribus Unitis a SMS Prinz Eugen už vyplávali skôr. Celému zväzu velil kapitán H. Seitz. Behom plavby došlo k prehriatiu ložísk turbíny lodi Szent Isván a museli spomaliť na 12,5 uzlov. Po odstránení poruchy chceli dohnať časovú stratu, loď zrýchlila a z komínov sa začal valiť hustý dym ktorý spozorobali talianske torpédové člny. Talianske motorové torpédové člny MAS-15 a MAS-21, pod velením korvetného kapitána Luigiho Rizza na MAS-15, vyplávali s torpédovkami 15 OS a 18 OS z Ancony, aby číhali na nepriateľské lode. O 2:00 sa člny mali vrátiť späť na základňu, ale omeškali sa pol hodinu a o 3,15 zbadali dym z komínov lodí. Rozhodli sa zaútočiť. Priblížili sa na vzdialenosť 300 metrov a MAS-21 vypustila svoje torpéda na Tegetthoff. Tie sa ale 100 m. pred cieľom potopili a neexplodovali, ale obe 450mm torpéda z člnu MAS-15 zasiahla o 3:31 ráno pravý bok Szent Istvána. Torpédové člny sa potom bez ujmu stiahli a vrátili do Ancony. Prvé torpédo prerazilo bok lode vpredu a uhasilo 10 kotlov, ostatné 2 dodávali ešte energiu na odčerpávanie vody z podpalubia. Loď sa naklonila o naklonila 10° a rýchlosť sa znížila na 5 uzlov. Neskôr sa podarilo otočením lodných kanónov a čerpaním vody znížiť sklon na 7°. Kapitán chcel pôvodne naplávať na breh, ale rýchly prienik vody do prednej časti lode tento zámer vylúčil preto sa rozhodli odtiahnuť loď pomocou sesterskej lode Tegetthoff do Puly. Kvôli niekoľkým falošným poplachom bolo vlečenie niekoľkokrát prerušené. O 5,40 bola loď už tak naklonená, že ukončili tento manéver. O 6,05 už sa loď prevrátila kýlom hore a o 6,12 sa potopila. Zahynulo 89 členov posádky a 29 sa ich zranilo. Celé potopenie lode nafilmovala posádka lode Tegetthoff. Tento jedinečný dokument je jedným z troch nafilmovaných potopení bitevných lodí (SMS Szent István, HMS Barham a USS Arizona). Admirál Horthy po strate tejto lode zrušil celú operáciu a lode už neopustili prístav do konca vojny. Loď leží 9 míľ južne od ostrova Premuda v hĺbke 66 metrov a je považovaná za vojenský cintorín.