História Tatier

Príbeh Tatier bol vždy spätý s človekom, ktorý do nich prichádza, ale nie vždy chápe ich význam a hodnotu. Dnešnú podobu im vtisla doba ľadová. Nijaké iné pohorie Karpát nepostihli deje prebiehajúce v štvrtohorách tak dramaticky ako Vysoké a Západné Tatry. Ľadovce svojou váhou a tlakmi obrusovali a vylamovali končiare, hĺbili a formovali doliny. Topiace sa ľady vytvorili mohutné vodné toky: rieky, potoky, vodopády, ale aj krasové útvary, jaskyne a morské oká (plesá). Do oblasti Tatier vstúpil predchodca človeka, neandertálec. Bolo to pred 120000 alebo až 35000 rokmi. Po neandertálcoch prichádzajú vývojovo vyspelejší cromagnonci. Tatry vo vedomí predhistorických ľudí zohrali podobnú rolu ako grécky Olymp alebo Himaláje. Sem umiestňovali sídla Bohov. Ich výška a majestátnosť zároveň vzbudzovali strach a rešpekt. Je historicky dokázané, že týmto územím od pradávna viedli obchodné cesty. Po nich na toto územie prichádzali a odchádzali rôzne národy z rôznymi kultúrami. V ďalšom období sa vystupňovala exploatácia nerastného bohatstva. Dôkazom je keltské osídlenie na Burichuči keltské hradisko na východných svahoch Kyseľského vrchu pri Hornom Smokovci. 8.storočie je obdobím príchodu Slovanov do podtatranskej oblasti. Približne z tejto doby z roku 999 pochádza aj prvá písomná správa o Tatrách, ktoré sú v nej označené ako Tritri montes. Zároveň s nimi oblasť osídľujú národy zaoberajúce sa chovom dobytka, oviec na základe valašškého práva, ktorý vo všeobecnosti nazývame valaská kolonizácia. Prvý sídelný a kultivačný priestor si kolonisti vytvárali klčovaním a vypaľovaním lesov. Neváhali vypaľovať aj horné hranice lesa v oblasti kosodrevinového pásma. História objavovania Tatier mala veľa podôb. Boli to baníci, poľovníci, bylinkári, zbojníci a iní dobrodruhovia, ale aj vedci a bádatelia. Ako prví to boli profesori a študenti známej kežmárskej školy. Chýr o vzácnosti tatranskej fauny a flóry priviedol už v 18.storočí do Tatier aj zahraničných vedcov. Koniec 18.storočia a 19.storočie znamená masový nástup ľudí do Tatier. Vstupuje do nich nielen človek- turista ,ale aj majiteľ so svojimi vlastníckymi a podnikateľskými záujmami. A potom už vznikali tatranské osady a turistické ubytovne ako huby po daždi. Samozrejmé, že to všetko bolo na úkor zalesnených plôch. V roku 1873 bol založený v Kežmarku Uhorský karpatský spolok. Táto prvá turistická organizácia na uhorskej a slovenskej pôde zakotvila starostlivosť o prírodu Tatier aj do svojich stanov. Na poľskej strane si úlohu ochrany prevzal Poľský tatranský spolok. V 19. storočí veda a výskum potvrdil, že vysokohorské prostredie má liečivé účinky.