Životopis - Al Capone: Zjazvená tvár

Životopisný dokument o známom chicagskom gangstrovi Al Caponovi, ktorý sa preslávil hlavne v čase prohibície pašovaním alkoholu, korupciou v najvyšších miestach a vraždami. Alphonse Gabriel Caponi, viac známy ako Al Capone, "Scarface", sa narodil 17. januára 1899 v New Yorku. Jeho meno sa stalo synonymom pre mafiánskeho bossa americkej mafie v 20. rokoch 20. storočia, aj keď organizácia už existovala, keď do nej vstúpil. Jeho rodičia Gabriele Caponi (1865 – 1920) a matka Teresina Raiola (1867 – 1952) boli taliansky emigranti z Neapola. Otec bol holič, matka krajčírka. Alphonse bol štvrtým z deviatich detí. V roku 1894 sa po príchode do USA usadili v Brooklyne. Školu neskončil, lebo ho vyhodili v 6. triede za udretie učiteľky. Capone sa veľmi skoro začal venovať kriminálnej činnosti. Patril do dvoch gangov: Brooklyn Rippers a Forty Thieves Juniors. Neskôr vstúpil do jedného z najväčších - Five Points, na ktorého čele stál Frankie Yale. Spočiatku Capone pracoval u Frankie Yale (Francesco Ioele) ako barman a vyhadzovač. Tam v lete roku 1917 prišiel ku svojím jazvám na ľavej tvári, podľa ktorých dostal prezývku „Scarface“ (Zjazvená tvár). 30. decembra 1918 sa oženil s Mae Josephine Coughlin (írskeho pôvodu). Krátko pred sobášom sa im narodil syn Albert Francis "Sonny" Capone. Po svadbe sa presťahovali do Amityville na Long Island. Capone po celý čas pracoval pre Yalea. Neskôr začal pracovať pre tzv. The Chicago Outfit (The Outfit, Chicago Syndicate). V tom čase mal vraj na svedomí dve vraždy. Capone bol už v Chicagu známy, keďže kedysi ho tam vyslal Yale, aby pomohol miestnemu bossovi Jamesovi Colosimovi (James "Big Jim" Colosimo) s odstránením klanu „Black Hand“. Capone začal pracovať pre Colosima, a jeho bezprostredným nadriadeným sa stal Johnny "The Fox"Torrio, taktiež pochádzajúci z Brooklynu. Torrio si všimol Caponeho talentu a poveril ho vedením ilegálneho obchodu s alkoholom a prostitúciou v Chicagu. Po zavraždení Colosima 11. mája 1920 sa Torrio stal najvplyvnejším bossom v Chicagu a urobil z Caponeho svoju pravú ruku. V máji 1923 stal novým starostom Chicaga William Emmett Dever, ktorý začal tvrdo bojovať proti gangsterom pôsobiacim v meste. Vtedy Capone musel presunúť svoje aktivity mimo Chicaga, do mesta Cicero. Tu dosiahol jeden zo svojich najväčších úspechov, ovládol, resp. podplatil mestskú radu. Miestny gangstri Myles O'Donnell a jeho brat William "Klondike" O'Donnell zviedli boj s Caponem o nadvládu. Výsledkom vojny gangov bolo 200 mŕtvych. V roku 1925 bol na Torria spáchaný atentát, po ktorom predal vedenie organizácie Caponemu a vrátil sa do Talianska. Capone, hlavne vďaka prohibícii, zveľaďoval svoj majetok. Nelegálne pivovary a pašovanie alkoholu, mu prinášali zisk vo výške okolo 10 miliónov dolárov ročne, čím potom korumpoval lokálnu samosprávu a umocnil svoju pozíciu v meste. Capone sa snažil očistiť svoju povesť a staval sa do pozície ochrancu miestnych ľudí. Vytvoril program boja proti krivici (fungoval ešte dlho po jeho smrti), vďaka ktorému deti v chicagských školách dostávali každodenne fľašku mlieka. Počas vianočných sviatkov rozdával moriakov a v čase Veľkej hospodárskej krízy otvoril niekoľko jedální pre chudobných a pre bezdomovcov. Tieto skutky ale nezmenili jeho povesť. 14. februára 1929 Al Capone nariadil popravu mužov konkurenčného gangu. Akcia sa stala známou ako Masaker na Deň svätého Valentína. Al Capone chcel vtedy dostať predovšetkým svojho írskeho rivala Bugs Morana. Celou operáciu riadil Jack McGurn, ktorý sám mal s Moranem nevybavené účty. Bolo dohodnuté, že Moran kúpi určité množstvo whisky za veľmi výhodnú cenu. K predaju malo dôjsť 14. februára 1929 dopoludnia v garáži SMC Cartage Company (2122 North Clark Street) v Lincoln Park, Chicago North Side. Okolo 10:30 hod k miestu prišlo policajné auto. V tej dobe bolo v garáži šesť členov Moranovho gangu a jeden ich priateľ, miestny optik, Moran meškal. Keď prichádzal, zazrel policajné auto a schoval sa. To mu zachránilo život. Z auta vystúpili dvaja policajti a traja muži v civile. Boli to prezlečení muži Al Capona. Do garáže vošli falošní policajti a všetci si mysleli, že ide o obyčajnú policajnú raziu a preto ani nekladli žiadny odpor. Zložili zbrane a zaradili sa všetci s rukami za hlavou čelom ku stene. Vtedy prišli muži v civile a začala paľba, pri ktorej malo byť vystrelených okolo 150 nábojov. Z garáže potom vyšli falošní policajti a pred nimi s rukami nad hlavou tí muži v civile. Všetci potom nasadli do auta a odišli.Obyvatelia priľahlých domov, ktorí si niečoho všimli, si mysleli, že polícia lapila páchateľov, a ani ich nenapadlo volať políciu. Po príchode skutočnej polície ešte žil 14-krát postrelený Frank Gusanberg, ale ten krátko pred smrťou odmietol uviesť útočníkov. Al Capone bol v dobe incidentu na Floride a Jack McGurn mal taktiež dobré alibi, ktoré mu zabezpečila priateľka. Keďže Caponemu nikdy nemohli dokázať žiadnu vraždu (aj keď pred očami svojich ľudí ubil k smrti Johna Scalise a Alberta Anselmi, ktorých obvinil zo zrady) obžalovala ho Federálna vláda, že neplatí dane. Stíhal ho federálny agent Eliot Ness so svojou skupinou jedenástich agentov tzv. „Nedotknuteľní“. Roku 1931 Caponeho súdil federálny súd. Bol uznaný vinným v piatich z dvadsiatich dvoch bodov obžaloby, týkajúcich sa daňových únikov. Súd ho odsúdil na jedenásť rokov odňatia slobody. Musel zaplatiť pokutu a súdne náklady v celkovej výške 80 tisíc dolárov. V máji 1931 ho poslali do federálneho väzenia v Atlante, v ktorom získal pre seba špeciálne privilégiá. Neskoršie bol preložený do Alcatrazu, kde už nemohol počítať so zvláštnym zaobchádzaním. Tam bol od okolitého sveta úplne izolovaný. Z tohto dôvodu, a taktiež z dôvodu zrušenia prohibície, jeho impérium začalo upadať. V Alcatraze mal Capone veľa nepriateľov spomedzi spoluväzňov, hlavne pre nerešpektovanie väzenských zvyklostí a odmietania účasti na vzburách a dokonca sa ho aj snažili zabiť. Posledný rok svojho trestu strávil vo väzenskej nemocnici, kvôli syfilisu, ktorým sa nakazil v mladosti, a taktiež pre psychické vyčerpanie. Pevnosť Alcatraz opustil dňa 6. januára 1939 a premiestnili ho do väzenia v Kalifornii, kde si mal odsedieť ešte rok trestu. 16. novembra 1939 ho prepustili z väzenia a vrátil sa do svojho domu v Palm Island na Floride. Počas niekoľkých rokov pobytu vo väzení Capone prišiel o svoj vplyv nad organizovaným zločinom a čoraz viac sa mu zhoršoval zdravotný stav, ktorý vyústil do demencie. 21. januára 1947 mal záchvat mŕtvice a o tri dni neskôr ochorel na zápal pľúc. Al Capone umrel 25. januára 1947.