Diagnóza: vajíčko

Ľudská spoločnosť je len jedno veľké vajíčko. Aspoň takto to vidí hlavný hrdina Emil Magis. A možno nie je sám, ktorému sa zdá, že je od všetkej dôležitosti života beznádejne oddelený nepoddajnou škrupinou... Divadelná hra belgického dramatika Feliciena Marceaua Diagnóza: Vajíčko v adaptácii režisérky Ľuby Veleckej však nerozpráva len o pocitoch osamelosti a zbytočnosti. Atraktívnou formou monológu a retrospektívy Magis predkladá divákovi svoju úspešne zakončenú púť nahor - do vajíčka. Postavy, ktoré cestou stretáva, pritom nie sú dôležité. Naopak - musia sa podriadiť jeho praktikám, no predovšetkým všetci musia poslúchať systém. Systém, ktorý "nie je pred tebou, je nad tebou, vytiahne ťa na pódium, kde už nie je ani kúsok pravdy. A tak klameš, aby si nebol sám..." Je to inštitúcia, ktorá ponúka Magisovi a každému z nás ospravedlnenia za naše "nevydarené" činy. A keď Magis po vražde svojej manželky bezradne pokrčí plecami s poznámkou - systém, zdá sa, že tomu úprimne verí... Človiečik z okraja spoločnosti, ktorý sa dokázal prispôsobiť veľkému svetu, je výraznou hereckou príležitosťou a výzvou. Magis v podaní Vlada Hajdu sa suverénne a prirodzene pohybuje v krajne tragickej aj komediálnej polohe a napriek viacerým pozoruhodným výkonom sú ďalší herci len sekundanti tejto kreácie. Magisove adresné komentáre nielen bavia, ale aj určujú hre tvar a tak často vidíme na obrazovke statické obrázky rozprávania. No nič z toho nejde na úkor logického spádu, zrozumiteľnosti časového prelínania, dramaturgickej ustálenosti. Zaujímavý moment je podfarbenie deja stále a všadeprítomnou zapnutou televíziou ako civilizačným ruchom vo vajíčku. "Veľká spoločenská hra" je zobrazená s nadhľadom a trochou sarkazmu tak užitočnými pre túto tému a preto z Vajíčka nezostal len nudne zdvihnutý ukazovák. Sme.sk (Alexandra Tinková)