Gérard Barray

Meno tohto francúzskeho herca budete márne hľadať v encyklopédiách filmu. Odborníci a znalci filmu na neho tak trochu nespravodlivo zabúdajú. Jeho kariéra nebola dlhá, no nemožno povedať, že by jeho filmy ostali bez povšimnutia. Narodil sa 2. novembra 1931 v Toulouse ako Gérard Marcel Louis Baraillé. Jeho otec bol stavebný inžinier a matka filologička. Po rozvode rodičov sa s matkou presťahoval do Montauban. Na radu matky začal študovať medicínu, ale čoskoro štúdium opustil s predsavzatím stať sa hercom. Bol mladý, vyšportovaný, hudobne nadaný. Už v r. 1952 hral ako klavirista v jednom z džezových klubov v Paríži. Skladal piesne, spieval v kabarete la Rive Gauche v predstaveniach “Milord l’Arsouille”, le “College Inn”, “L’Écluse”. Vytvoril dueto s Sergom Rousseauom. A navštevoval herecké kurzy R. Simona. Po ich absolvovaní v r. 1956 debutoval na scéne v hrách „Vejár lady Windermere“ a „Eduardove deti“ a zahral prvé postavy vo filmoch. V rokoch 1958-59 si odslúžil vojenskú službu v Alžírsku. Po návrate do Paríža dostal po prihovorení sa divadelnej hviezdy Edwigy Feuillere v divadle S. Benardovej postavu v hre „Dvojhlavý orol“, ktorú napísal J. Cocteau pre J. Maraisa. Večer hral v divadle a vo dne točil svoju prvú filmovú úlohu - zápornú postavu mladého sebavedomého vojvodu z Vallombreuse. Stvárnil ho vierohodne a vytvoril dôstojného protivníka barónovi Sigognacovi, ktorého zahral sám Jean Marais. Spolu rozohrali nádherný šermiarsky duet dvoch protivníkov – staršieho, rozvážneho a čestného Sigognaca a mladého, povýšeneckého vojvodu. Jeho výzor ho priam predurčoval na podobné typy hrdinov. Šarmantný šermiar s havraními vlasmi, uhrančivým pohľadom a ohnivým temperamentom očarúval ženské publikum. Vďaka tomuto filmu nasledovala ponuka stvárniť d´Artagnana v najslávnejšom spracovaní románu „3 mušketierov“ v réžii B. Borderie. Pôvodne mal hrať Athosa, no nakoniec dostal hlavnú úlohu. Nasledovali ďalšie dobrodružné, historické filmy ako „Scaramouche“, „Korzickí bratia“, „Rytier Pardaillan“, „Poklad Aztékov“, „Pyramída boha Slnka“, „Pirát siedmych morí“ a ďalšie. Časom však začal kurz historických dobrodružných filmov upadať a Barray už nedostával toľko ponúk ako iní hereckí kolegovia. Zahral si ešte v niekoľkých filmoch iných žánrov (kriminálnych, špionážnych), hral na divadelných scénach, občas prijal úlohy v televíznych filmoch a seriáloch. Postupne sa však jeho meno vytratilo z filmového plátna a z obrazoviek. Začal sa venovať iným profesiám. Počas natáčania Pokladu Aztékov stretol svoju životnú lásku a partnerku – španielsku herečku a tanečnicu Theresu Lorca. Keď filmových úloh ubúdalo, presťahovali sa so svojou rodinou (synom Julianom a dcérou Máriou) do malého prímorského mestečka na juhu Španielska – Marbella. Tu otvorili v hoteli Puente Romano Piano bar, v ktorom Theresa po večeroch spievala a Gérard ju doprevádzal na klavíri. Čas od času organizuje výstavy obrazov, investuje do stavieb, občas vypomáha dcére v jej obchodovaní s nehnuteľnosťami. Bývalý rytier filmového plátna žije životom obyčajného pracujúceho človeka. Nostalgicky prijme občas ponuky španielskych režisérov na vedľajšie postavy vo filmoch či v televíznych seriáloch. Vďaka tomu sme ho mohli vidieť napr. v snímke „Otvor oči“ po boku herečky Penelope Cruz. Voľný čas venuje svojim vnukom Andrému a Patrícii.