Vsevolod Mejerchold

Ruský režisér, herec a významný avantgardný divadelník, pedagóg, národný umelec Ruska. Jeden z reformátorov divadla. V dotazníkoch si písal národnosť nemeckú. Narodil sa v luteránskej rodine a pri krste dostal meno Karl Gotlib. Po prijatí pravoslávnej viery si zmenil krstné meno na Vsevoloda. Tí, čo poznali jeho rodičov, hovorili, že jeho matka bola Nemka a otec bol pokrstený žid. V r. 1895 začal študovať právo na Moskovskej univerzite no o rok neskôr prestúpi a v r. 1898 absolvoval hudobno-dramatickú školu Moskovskej filharmonickej spoločnosti. Pôsobil ako herec v MCHATe a ako režisér vo viacerých divadlách. Najvýraznejšie uplatnenie našiel v Divadle Komissarževskej. V r. 1915 natočil film „Portrét Doriana Graya“ v ktorom stvárnil aj hlavnú úlohu. O rok neskôr natočil film „Silný človek“. V r. 1917 pripravoval film podľa hry A. Bloka „Ruža a kríž“. Film však nakoniec zrealizovaný nebol. V tomto revolučnom roku spolu s Blokom, Majakovský, Altmanom prejavil súhlas s udalosťami októbrovej revolúcie. V r. 19Ž˙w
218 sa stal dokonca členom KS. Tu niekde sa začala jeho životná tragédia. Mal už 43 rokov, bol otcom 3 dospelých dcér, predstaviteľom „nového divadla“, od r. 1907 hlavným režisérom oboch imperátorských divadiel – Alexandrinského aj Marininského v Petrohrade. Možno povedať, že bol vždy revolucionárom v divadle a nová situácia vo vývoji krajiny mu odkrývala novú etapu v jeho tvorivej práci. Od r. 1920 viedol Divadlo RSFSR, ktoré od r. 1923 nesie jeho meno. Čas bežal a ukázalo sa, že pokolenie „víťazov“ neprijímalo Mejercholdovo divadlo. V 30 –tych rokoch vycestovala herecká skupina hosťovať do zahraničia. Prvým miestom, kde chceli demonštrovať, čo dosiahlo divadelné umenie krajiny Sovietov, bol Berlín. Tu prišli prvé dva údery. Zvesť o samovražde Majakovského a stretnutie s hercom Michailom Čechovom, ktorý pred krátkym časom emigroval zo ZSSR. Mejerchold ho mal prehovoriť k návratu do vlasti. Stretol sa s ním spolu so svojou manželkou Zinajdou Rajchovou. Čechov návrat odmietol a naopak poradil Mejercholdovi, aby sa domov už tiež nevracal, pretože predpokladal jeho budúce prenasledovanie. Rajchová, ktorá zanechala v Moskve 2 deti z prvého manželstva so Sergejom Jeseninom tú možnosť hystericky odmietla. Po Berlíne nasledovali vystúpenia v Paríži so zmiešaným úspechom. Predstavitelia divadelnej avantgardy Mejercholda uctievali, kým ruská emigrácia ho prijímala chladne. Turné nedopadlo podľa očakávania a hoci navonok všetko ešte vyzeralo uspokojivo, Mejerchold cítil, že mu priťahujú obrátku na krku. Hoci kritici ho označovali za génia, diváci dávali prednosť jednoduchšiemu divadlu. Aby získal divákov, rozhodol sa naštudovať Ostrovského román „Ako sa kalila oceľ“. Nebol to jednoduchý oriešok. Prvá varianta hry sa nepáčila autorovi románu. Po nekonečných skúškach sa hra napokon pohla z mŕtveho bodu a premiéra bola načasovaná k 20-temu výročiu Veľkého októbra. Hra bola nazvaná „Jeden život“. Hlavnú postavu Korčagina mal stvárniť Jevgenij Samojlov. Mejerchold veril, že bude úspešná. Po prvom predvedení hry vedeniu Výboru pre umenie padli požiadavky na dopracovanie hry. Po druhom predvedení bola hra zakázaná. Na druhý deň v novinách Pravda vyšiel článok o „Cudzom divadle“, v ktorom bol Mejerchold uvedený ako „cudzí“ sovietskemu umeniu. V januári v r. 1938 bolo jeho divadlo zatvorené a v lete toho istého roku bol Mejerchold obvinený zo špionážnej činnosti pre anglickú a japonskú rozviedku. Na základe týchto vykonštruovaných obvinení bol uväznený a odsúdený na smrť zastrelením. Popravený bol 2. februára na Lubjanke skupinkou novobrancov, nevzdelaných chlapcov, ktorí nikdy nepočuli o nijakom Mejercholdovi. Iróniou osudu to boli tí, pre ktorých hľadal cestu nového revolučného divadla. Archív Mejercholda zachránila po jeho uväznení Tatjana Jeseninová a odovzdala ho Sergejovi Ejzenštejnovi, ktorý ho napriek riziku ochraňoval na svojej chalupe. člen: Mia