Inna Burdučenko

Mladá talentovaná herečka svojim priateľom ostala navždy v pamäti ako Ivanna, podľa rovnomenného filmu, ktorý jej priniesol známosť u publika. Osud jej daroval slávu a uznanie, no cena za ňu bola priveľká. V detstve veľa čítala, zaoberala sa umeleckou gymnastikou a snívala o divadle. Predpovedali jej veľký úspech v športe, rodičia chceli, aby sa stala herečkou. No ona po skončení školy odcestovala do Kijeva, aby nastúpila do divadelného inštitútu. Skúšky jej nevyšli tak, ako chcela, vrátila sa teda domov. Žiť bez divadla však nechcela. Začala pracovať ako rekvizitárka v oblastnom divadle. S radosťou sa zúčastňovala prác v komparze. Neskôr dostala prvú úlohu. Druhý pokus o štúdium herectva v r. 1957 sa jej nevydaril. Bola prijatá do kurzu Vladimíra Nelliho. Bola veľmi pohyblivá a mala úspech najmä na hodinách tanca. V treťom ročníku ju prizvali k natáčaniu filmu „Ivanna“. Konkurzu na hlavnú postavu sa zúčastnilo mnoho pekných herečiek. Asistent režiséra stretol Innu v meste a zaviezol ju do štúdia. Po niekoľkých skúškach dostala neznáma 20-ročná študentka herectva hlavnú úlohu. Inna oduševnene zahrala postavu. Kvôli tomu, aby scéna popravy Ivanny vo filme vyznela dôveryhodne, dokonca niekoľko dní hladovala. Koncom decembra 1959 bola premiéra filmu a mladá herečka získala svojich divákov a obdivovateľov. Film mal veľký úspech aj za hranicami. Scéna, v ktorej sa hrdinka zrieka Boha, vyvolala vo Vatikáne aj negatívny ohlas. Pápež údajne preklial film aj jeho tvorcov. Nakoľko je to pravda – spätne ťažko povedať. No onedlho zahynul pod kolesami trolejbusa syn výtvarníka Juferova, za záhadných okolností zomrela manželka strihača Iljušina a na nezistené ochorenie aj dcéra autora scenára Beljajeva. V krátkom čase po sebe zomrelo 7 ľudí. Inna Burdučenko dostávala množstvo listov a pozvánky na natáčanie z rôznych štúdií. Čakal ju ešte rok štúdia a ona v ňom pokračovala so svojimi kolegami, ako by sa nič zvláštne nebolo stalo. Zamilovala sa do Igora Kiriljuka, jedného zo svojich nápadníkov, a vydala sa za neho. Priatelia o nich hovorili, že taká láska existuje len v románoch. S takým šťastným štartom do života jej mohol osud priniesť dlhý, šťastný, tvorivý život. Keby... Keby nebolo tragickej nehody počas natáčania filmu „Tak ešte nikto nemiloval“. Film sa natáčal v Donbase. Podľa scenára komsomolka zachraňuje z horiaceho domu zástavu. Scéna je nebezpečná, natáča sa pri všetkých možných bezpečnostných opatreniach. Tri krát opakovali scénu, keď zrazu niečo buchlo. Budova sa zrútila. Mladý baník (Sergej Ivanov) sa vrhol do trosiek zachraňovať Innu. Sám utrpel ťažké popáleniny, vyniesol ju von, no neskoro. Inna si stihla zakryť tvár, uchrániť oči, no inak bola celá ťažko popálená. Keď ležala v Doneckom liečebnom centre, veriac, že ešte vyzdravie, vyšiel príkaz ministerky kultúry Jekateriny Furcevovej, urobiť všetko pre záchranu mladej herečky. Množstvo ľudí darovalo krv, dokonca aj kúsočky kože. No zachrániť herečku sa nepodarilo. Zomrela 15.8.1960 aj so svojim nenarodeným dieťatkom. Na jej pohreb prišiel takmer celý Kijev. Jej filmový „krstný otec“ Ivčenko dostal infarkt po tom, čo dostal správu o jej smrti. Režisér filmu Slesarenko bol bol odsúdený súdom na 4 roky väzenia a ďalšie 2 roky zákazu výkonu činnosti. (Po 2 rokoch dostal amnestiu). Film neskôr dokončil a prepracoval režisér Sergej Paradžanov a premietal sa pod názvom „Kvietok na kameni. Presne o tri roky neskôr 15.8.1963 zahynul pri nehode na motocykli aj jej manžel Igor Kiriljuk. Meno Inna celkom nezaniklo, Innina sestra Valentína Burdučenko tak pomenovala na jej pamiatku svoju dcéru a tá zase svoju dcéru. A tak v Černigove žije mladá očarujúca dievčina Inna a sníva o tom, že bude herečkou. Treba jej len zaželať, aby jej osud bol šťastnejší ako osud jej pratety. člen: Mia