Anna Lisjanskaja

Narodila sa v rodine Girša Lisjanského, vedúceho Nikolajevského židovského divadla. V tom istom divadle hrali aj jej matka Sofia Dišlis a teta Dora Lisjanskaja. Anna debutovala na scéne tohto divadla ako 6-ročná. O vystúpeniach sa veľa písalo v novinách a s Aniným dospievaním tlač ocenila zjav novej talentovanej herečky. V r. 1932 Anna začala študovať herectvo v Kyjevskom TJUZ-e. Po skončení štúdia a 2 rokov práca v Nikolajevskom TJUZ-e bola pozvaná do Kyjevskej hereckej skupiny. Stvárnila tu mnohé krásne postavy – Júliu v tragédii „Rómeo a Júlia“, Jelenu v hre „Mesiac na dedine“ a pod. Tu si ju všimol mladý scenárista Igor Savčenko. Vďaka nemu debutovala v r. 1941 vo filme „Mladé roky“. Za ním nasledovali snímky „Ako sa kalila oceľ“, „Dúha“, „Dni a noci“, „Dedinská učiteľka“ a ďalšie. V r. 1949 sa stala herečkou Leninského akademického divadla drámy A. Puškina. Odohrala tu ďalšiu radu postáv, ktoré sa časom dostali v jej prevedení z divadelných dosiek na plátna kín. Úspešná bola najmä úloha Márie v sfilmovanej „Dvanástej noci“, ale aj snímky „Rozhovory o Leninovi“ a „Lenin v Poľsku“. Divácky úspech mala v televíznom filme „Čarovná sila umenia“, kde vystupovala po boku A. Rajkina. Popri tom veľa pracovala aj pre rádio a televíziu. Od r. 1967 začala vystupovať na scéne Muzkomédie“, kde mala možnosť prejaviť aj svoj hudobný talent. V posledných rokoch znovu stvárňovala najmä židovské postavy v hrách „Odeská svadba“, „Umenie žiť v Odese“ a pod. Začiatkom 90-tych rokov ťažko ochorela. Jej blízka priateľka Lilian Malkina jej pomohla v r. 1993 presťahovať sa k jej príbuzným do Izraela, kde prežila svoje posledné roky života.