Albert Speer

Berthold Konrad Hermann Albert Speer bol hlavným architektom Tretej ríše a ministrom zbrojnej výroby nacistického Nemecka. Narodil sa 19. marca 1905 v Mannheime. Pokračoval v rodinnej tradícii a študoval architektúru ako jeho otec a starý otec. Vystriedal tri vysoké školy: Inštitút technológie v Karlsruhe, Mníchovskú univerzitu a Berlínsku technickú univerzitu v Charlottenburgu v Berlíne u profesora Heinricha Tessenowa, ktorému sa stal asistentom od roku 1928. Počas svojho pôsobenia na univerzite sa stretol s nacistický zmyšľajúcimi študentmi, ktorí ho presvedčili, aby sa zúčastnil zhromaždenia nacistickej strany v jednej z berlínskych pivníc. Na Speera Hitlerov prejav silne zapôsobil a preto vstúpil do NSDAP (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei) v roku 1931 (č.474 481) a do SA. Od roku 1932 do 1942 pracoval samostatne, ale dostával významné objednávky NSDAP. Jeho prvou zákazkou bola obnova krajského úradu v Berlíne pre Goebbelsa, neskôr dostal ponuku zrenovovať Goebbelsovo ministerstvo propagandy. Goebbels ho odporučil Hitlerovi. Speer sa tak postupne prepracoval medzi prominentov strany a dokonca sa stal Hitlerovým veľmi blízkym priateľom, s ktorým často konzultoval o budúcom hlavnom meste Tisícročnej ríše Germánie. Po smrti Paula Troosta v roku 1934 bol Speer vybraný ako jeho nástupca. Stal sa tak hlavným ríšskym architektom, poverencom pre staviteľstvo v NSDAP, vedúci oddelenia führerovho zástupcu, a zároveň zástupcom vedúceho oddelenia pre technické a umelecké vybavenie veľkých zhromaždení. V roku 1934 ho poverili budovaním straníckeho areálu v Norimbergu, v roku 1936 prestavbou Berlína a v roku 1938 stavbou Nového ríšskeho kancelárstva. Od 2. septembra 1943 bol ríšskym ministrom zbrojenia a vojnovej výroby. Keď Hitler nariadil na prelome rokov 1944 a 1945 postupnú likvidáciu nemeckého priemyslu, pretože vraj už všetci dobrý Nemci padli a menejcenný ostatok nemá právo žiť, Speer rozkaz ignoroval a ešte zachránil, čo sa dalo a tajne nahral prejav, ktorý mal byť odvysielaný po Hitlerovej smrti. V prejave sa vyjadril, že sa treba vzdať a vydať Spojencom neporušené priemyselné kapacity, aby sa po vojne mohol národ mohol opäť spamätať. 23. mája 1945 bol ako úradujúci ríšsky minister hospodárstva a výroby zatknutý ako člen už novej Dönitzovej vlády britskými vojakmi vo Flensburgu. Norimberský tribunál ho odsúdil na dvadsať rokov väzenia. Bol jedným z málo odsúdených, ktorý priznal a oľutoval svoje činy. Po prepustení v roku 1966 sa presídlil do Veľkej Británie, kde už nepokračoval vo svojej prerušenej architektonickej tvorbe, ale venoval sa iba publikačnej činnosti a písaním pamätí. Napísal Zápisky zo Spandau a Vo vnútri Tretej ríše (Inside the Third Reich). Mal šesť detí. Arnold je lekár, Albert je architektom (Expo Hannover 2000, Národný automobilový klub v Šanghaji, prípravné plány na olympijské hry v Pekingu). Zomrel 1. septembra 1981 v Londýne. Pochovaný je na cintoríne Bergfriedhof v Heidelbergu v Nemecku. Štefan Rencz