Ladislav Chudík

Narodil sa 27. Mája 1924 v Hronci. Jeho otec bol majster v železiarňach v Podbrezovej, čo bolo v tých časoch slušné sociálne postavenie. Malý Lacko sa chcel stať železničiarom, ale osud mu určil iné povolanie. Herecké, o ktorom zase sníval jeho kamarát. Ten sa napokon stal strojvodcom. Ešte pred maturitou na keramickom gymnáziu účinkoval Lacko v hre Zostaň s nami, Pane! Tam sa objavil dramaturg Národného divadla Ján Sedlák. Chudíka prijali ako hospitanta, neskôr ako eléva do Národného divadla a ako študenta na Štátne konzervatórium. Na žiadosť otca študoval slovenčinu a ruštinu na Univerzite Komenského, ale štúdium napriek dobrým výsledkom opustil, pretože sa rozhodol pre herectvo. Herecké príležitosti nedali na seba dlho čakať. Vysoká postava? Krásne oči? Podmanivý hlas? To mali aj iný herci, a predsa neboli taký úspešný ako Monsieur Šudik (tak ho titulovali vo Francúzsku). Čoskoro si ho všimli aj filmový tvorcovia, najmä režisér Pavol Bielik, ktorý mu ponúkol úlohu legendárneho kapitána Dabača. Partizán, pochybujúci individualista, dostal v jeho podaní punc reálneho človeka, nielen papierového hrdinu. Spolu s mužným zovňajškom vytvoril Chudík v roku 1959 počas normalizácie intelektuálneho hrdinu i sexsymbol. Podľa niektorých odborníkov by ho za túto postavu v Amerike Oscar istotne neminul. Rovnako ako ocenenie hlavnej postavy televízneho seriálu Nemocnica na kraji mesta, múdreho primára, podľa ktorého sa prirovnanie „múdry ako sova“ zmenilo na „múdry ako Sova“. Prvou pani Chudíkovou bola redaktorka, ktorá v mladosti predvádzala modely. Ich manželstvo trvalo dvadsať rokov, posledné roky už boli pre chorobu manželky veľmi ťažké. Menila sa jej povaha i správanie, často sa zaoberala myšlienkou na samovraždu. Lekári jej diagnostikovali lucidný sen, epilepsiu, napokon astrocytóm, nezhubný nádor na mozgu. Nepomohla ani operácia. Chudík ženu neopustil, chcel proti chorobe bojovať aj za ňu. Takmer na to doplatil vlastným psychickým zdravím. Choroba sa prejavovala od roku 1970, po desiatich rokoch sa s odobrením psychiatrov Chudík s chorou manželkou po dlhom váhaní rozviedol. O pár rokov nato zomrela. Bolo to v roku 1968, v období príchodu vojsk Varšavskej zmluvy, keď sa šírili desivé fámy, že Rusi každého nepohodlného intelektuála odpracú na Sibír. Herec, šéf v divadle a profesor na VŠMU sa rozhodol spolu s rodinou odísť do Viedne. Vo Volkstheatri vo Viedni mu riaditeľ profesor Epp okamžite ponúkol miesto Sudcu v rozoskúšanej hre. Chudíkovi študenti z VŠMU Zuzana Cigánová, Zuzana Kocúriková, Andy Hryc, Juraj Kukura a Vlado Durdík na protest chceli zrušiť svoj ročník. Obnoviť ho boli ochotní iba pod podmienkou, že sa ich profesor vráti. Šli za ním do Viedne, prehovárali ho, ulicu, kde býval, popísali vetami Vráťte sa! Príďte! Čakáme vás! Herec splnil dohodu, ktorú uzavrel vo Viedni, a v Decembri 1968 sa vrátil. Po návrate sa odmietol kajať a následky znášal dobré desaťročie. Hubačovu Starú dobrú kapelu, množstvo filmov, dabing, nedeľné chvíľky poézie a televízne pondelky, za ktorými diváci dodnes banujú, vystriedala v Chudíkovom živote ponuka na spoluprácu s režisérom Janom Hřebejkom a úspešná divadelná Tlačiareň. Herec v nej exceluje ako 85-ročný, striedmo a dôstojne. V hľadisku mu vždy drží palce jeho terajšia manželka Alena, s ktorou sa oženil pred vyše štvrťstoročím. Ich rodinu dotvára dcéra Berenika, šťastne vydatá matka Chudíkovho vnúčika Stanka, ktorý má priezvisko po starom otcovi. „Rod ušľachtilých džentlmenov nevyhynie“.