Max Urban

Architekt, urbanista, kameraman, režisér a producent, manžel herečky Anny Sedláčkovej (1887 až 1967) a otec herečky Marcely Sedláčkovej. Po štúdiu staviteľstva a architektúry na ČVUT v Prahe (1906) sa až do prvej svetovej vojny intenzívne venoval produkcii a natáčaní filmov, so ženou založil spoločnosť Photo – Kinema – Praga (1911), premenovanou na ASUM. Natočil 18 hraných filmov, ktoré víťazili v konkurenčnom boji s ostatnými firmami a vďaka nim obaja získali značnú popularitu – A. Sedláčková bola 1. českou film. hviezdou. Išlo o komédie i melodramaty, ktoré Urban režíroval: Živé modely. Štyri ročné obdobia, Rozvedená pani, Šaty robia človeka, Tragédia v snehu, Podkova či doposiaľ najdlhší český film Estrella (všetko 1913). Činnosť ukončil začiatok vojny (1914). Potom sa vrátil k pôvodnej profesii a s výnimkou O Adrienu (1919) sa už k tvorbe nevrátil. Pôsobil ako urbanista a stal sa spolupracovníkom časopisu Styl ( i šéfredaktor 1934 – 1935) a Architektúra ČSR: člen SVU Mánes a Zväzu architektov ČSR. Bol známy utopickými projektmi( Ideálna Veľká Praha, 1918), ale navrhol i veľa významných stavieb a areálov. Podieľal sa mj. na riešení záhradnej obytnej štvrti Barrandov (od 1927), pojatú ako český Hollywood, naplánoval barrandovskou reštauráciu Terasy (1929) a najväčší ohlas dosiahol projektom film. ateliéru AB na Barrandove (1937), za čo bol po dokončení (1937) ocenení Veľkou cenou Medzinárodnej výstavy umenia a techniky v Paríži. Bol zamestnaný u Štátnej regulačnej komisie a potom v Plánovacej komisii hl. m. Prahy. Po 2. svetovej vojny vydal rozsiahlu publikáciu Urbanistická maxima (1947). Keď zakladal ASUM, chcel film. podnikanie rozbehnúť vo veľkom štýle: každý mesiac jeden hraný film a každý týždeň niekoľko reportáži, čo viedlo k založeniu Pražského kinematografického journalu (1913). Síce po niekoľkých číslach zanikol i vďaka vojne, ide však o prvý pokus spravodajské periodikum u nás. Náladových snímkov natočil niekoľko desiatok, ktoré zachytávali udalosti v Prahe, z dochovaných snímkov mj. reportáž o protivojnovej demonštrácii v Prahe na Žofíne Vojna vojne (1912) Veľmi pozoruhodné boli pokusy o vedecký film – Dýchanie žaby (s prof. Marešem). Od klubu Za starú Prahu získal diplom za sériu Pražské zákutia. Špecifickým projektom bol záznam tradičného prírodného prevedenia Smetanovej Vydatej nevesty v Šárke (1912), na ktorú možno pozerať ako na hranú štylizáciu i ako reportážny čin. Bol vyznamenaný ako priekopník českého filmu (1946).