Vladimír Slavínský

Pochádzal z chudobnej rodiny v Podkrkonoší, ale kumšt ho priťahoval natoľko, že bol preň ochotný obetovať prakticky všetko. V sedemnástich rokoch odišiel ku kočovnej spoločnosti (tam si vymyslel svoj pseudonym Vladimír Slavínský), herectvo ho však neuživilo a tak sa vedľa toho ešte vyučil za sadiča. Ako 20 ročný napísal prvú divadeľnú hru a o dva roky neskôr svoj prvý filmový scénar. V roku 1915 sa dokonca pustil do natáčania filmu - Láska išla okolo, ale nemal dosť financií ani skúseností, aby ho mohol dotočiť. Po nevydarenom angažmáne u firmy Kinofa, ktorá zachvíľu skrachovala. Založil spolu s Aloisom Jalovcom na troskách jeho predvojnového Illusionu spoločnosť Pojafilm, v ktorej nakoniec tiež realizoval svoje prvé filmy. Pokúšal sa do českých podmienok implantovať niektoré americké postupy. Na sklonku nemej éry bol nútený zanechať filmovej práce, jednak pre stále ostrejšie nezhody s ostatnými filmovými tvorcami, jednak kvôli rozbití svojej jedinej filmovej kamery. Spoločnosť Pojafilm zanikla na konci marca 1928 , keď v jej predvádzacej sále prepukol požiar. Jeho najvýznamnejším príspevkom českému nemému filmu tak zostal fakt, že mal mimoriadne šťastnú ruku na výborných kameramanov – Otta Hellera, Václava Vícha či Svatopluka Innemanna.Práve vďaka poslednému menovanému, ktorý sa neskôr začal venovať réžii , sa na začiatku zvukovej éry k filmu vrátil. Zo začiatku ako epizódny herec, neskôr aj režisér a scénarista. Čoskoro sa stal vďaka svojej povestnej vytrvalosti, svedomitosti, pilnosti a hlavne tomu, že stavil na príbehy pre najširšie publikum. Obchodne bol najúspešnejším režisérom 30. rokov, čo ho v očiach kritiky a väčšiny ostatných tvorcov diskvalifikovalo do pozície pohŕdaniahodného tvorcu. Vo svojich filmoch často obsadzoval hlavne Antóniu Nedošinskú, Theodora Pišteka, Lídu Baarovú, Veru Ferbasovú či Otamara Korbelára. Počas okupácie, ale Slavínský dokázal, že má na viac ako len na sentimentálné príbehy, či už v tej dobe aktuálnou veselohrou Priateľka pána ministra, silno vlastenecky vyfarbenom životopisnom filme o skladateľovy a dirigentovi Františkovi Kmochovi To bol český muzikant alebo pre jeho filmografiu netipicky vážná adaptácia románu Jakuba Arbesa Advokát chudobných. Pod menom Otto Pittermann natočil za vojny aj tri nemecké filmy. Po oslobodení sa Slavínský pokúšal naviazať na svoju dovtedajšiu komerčnú úspešnosť tvorbou adaptácií svojích obľúbených autorov Olgy Scheinpflugovej (Dnes neordinujem) či F.X.Svobodu (Posledný mohykán), ale bez výrazného diváckého ohlasu. Svoj pokus držať krok s rýchlo sa meniacou dobou, film DS-70 však už nestihol dotočiť, zomrel behom jeho natáčania, pričom film na Barrandove dokončili až 2 roky po jeho smrti.