István Örkény

Örkény István bol maďarský dramatik, prozaik a lekárnik. Narodil sa v zámožnej židovskej rodine v Budapešti 5. apríla 1912. Je zakladateľom maďarskej satiricko – grotesknej prózy. Jeho otec Örkény Hugó bol lekárnikom. Maturoval v roku 1930 v Piaristickom gymnáziu, a zapísal sa na Technickú a ekonomickú univerzitu (Budapesti Műszaki és Gazdaságtudományi Egyetem) v Budapešti. V roku 1932 začal študovať aj farmáciu, a v roku 1934 sa stal lekárnikom. Potom odcestoval do Londýna a Paríža kde sa živil príležitostnými prácami. V roku 1941 sa vrátil a dokončil štúdium na technickej univerzite. V roku 1941 ho promovali na chemického inžiniera. V roku 1941 vydal knihu poviedok „Tengertánc“ (Tanec oceánu). O rok ho poslali na východný front ako žida v pomocnej pracovnej jednotke pri Done. Padol do zajatia, a domov ho pustili až v roku 1946. Od roku 1949 bol dramatikom mládežníckeho (Ifjúsági Színház), od roku 1951 armádneho (Magyar Néphadsereg Színház) divadla. Od roku 1954 pracoval ako lektor v nakladateľstve Szépirodalmi Kiadó. Pre jeho aktívnu účasť v maďarskom povstaní v roku 1956 mal zakázanú publikačnú činnosť. Vtedy v rokoch 1958-1963 pracoval ako chemik vo farmaceutickej továrni Egyesült Gyógyszergyár (dnešný EGIS). V roku 1965 sa oženil s literárnou historičkou Radnóti Zsuzsa. Jeho hru Voronyezs, ktorú napísal v ruskom zajatí nemohol dlho uverejniť. V roku 1963 mu povolili vydať knihu „Macskajáték“ - Mačacia hra, ktorá sa okamžite stala hitom. V roku 1967mu vyšla dráma, ktorú napísal v roku 1964 Tóték, ktorú preložili do viacerých jazykov a sfilmovali v roku 1969s názvom „Isten hozta őrnagy úr“ v réžii Zoltána Fábriho. Dielo uviedli aj v divadle (Thália Színház) s obrovským úspechom. V roku 1967 uvidela svetlo sveta zbierka noviel „Egyperces novellák“ - Minútové poviedky, čo bolo novinkou nielen v Maďarsku, ale aj vo svetovej literatúre čo sa týka jej grotesko – absurdnej povahy. V roku 1971 začalo nakladateľstvo Szépirodalmi Kiadó postupne vydávať jeho diela. V rokoch 1955 a 1967 dostal cenu Józsefa Attilu (József Attila-díj), v roku 1973 Kossuthovu cenu (Kossuth-díj) a cenu za čierny humor v Paríži. V roku 1979 ťažko ochorel, no pracoval ešte aj na smrteľnej posteli. Örkény István zomrel 24. júna 1979 v Budapešti. Literárna tvorba: Tengertánc (poviedky, 1941) Amíg idejutottunk (svedectvo, 1946) Hajnali pisztolylövés (poviedka, 1947) Lágerek népe (sociografia, 1947) Budai böjt (poviedky, 1948) A borék (veselohra, 1948) Idegen föld (poviedky, 1948) Voronyezs (divadelná hra, 1948) Házastársak (román, 1951) Koránkelő emberek (reportáže a poviedky, 1952) Négy vidám jelenet (1953) Hiszek a szabadságban (1954) Hóviharban (vybrané poviedky, 1954) Ezüstpisztráng (poviedky, 1956) Nehéz napok (román, 1957) Macskajáték (1963) Jeruzsálem hercegnője (poviedky, 1966) Nászutasok a légypapíron (poviedky, 1967) Egyperces novellák (1968) Időrendben (vybrané poviedky, 1971) Időrendben (színművek, 1972) Időrendben (1973) Glória, Macskajáték, Tóték (3 malé romány, 1974) Vérrokonok (dráma, 1975) Meddig él egy fa? (poviedky, 1976) „Rózsakiállítás” (román, 1977) Az utolsó vonat (poviedky, 1977) Kulcskeresők (hra, 1977) Élőszóval (dráma, 1978) Négykezes regény tanulságos története (román, 1979) Forgatókönyv (tragédia, 1979) Novellák (1980) Párbeszéd a groteszkről (1981) Kisregények (1981) Babik (román, 1982) Drámák (1982) Önéletrajzok töredékekben. Befejezetlen regények (1983) Pisti a vérzivatarban (hra, 1983) Egyperces novellák (1984) Lágerek népe (1984) Visszanézve (1985) Négyeskönyv (1987) Štefan Rencz