Michail Čiaureli

Gruzínsky výtvarný umelec, herec, scenárista a režisér, Národný umelec ZSSR, profesor VGIK-u.V r. 1916 ukončil školu výtvarného umenia. V r. 1921 sa stal spoluzakladateľom Divadla revolučnej satiry. V r. 1922-24 žil v Nemecku, kde pôsobil v sochárskych dielňach. Po návrate pracoval ako sochár vo vtedajšom Tiflise (Tbilisi). Od r. 1926 začal pôsobiť ako herec a režisér Červeného divadla pri Proletkulte. Neskôr bol režisérom a umeleckým vedúcim Gruzínskeho divadla hudobnej komédie. Popritom pracoval ako filmový režisér najskôr v Goskinprome v Gruzínsku, neskôr v Moskovskom Mosfilme a vo Sverdlovskom filmovom štúdiu. Prednášal v hereckej škole pri Tbiliskom filmovom štúdiu a od r. 1950 vo VGIK-u. Vo filme debutoval ako herec postavou Arsena v snímke „Arsen Džordžiašvili“ v r. 1921. Nasledovali za ním filmy „Suramská pevnosť“, „Vražda generála Griazanova“. V r. 1927 režíroval svoj prvý film „V poslednej hodine“. Z ďalších filmov možno spomenúť snímky „Veľká žiara“ (1938“, „Bohatier z hôr“ (1943), „Prísaha“ (1946), „Pád Berlína“ (1957). Za najvýznamnejší však gruzínski historici považujú film „Posledná maškaráda“ z r. 1934, v ktorom vykreslil históriu a obraz Gruzínska. Bol zakladateľom hereckej dynastie. Významnými predstaviteľmi gruzínskeho divadla a filmu sa stali jeho manželka Vera Andžaparidze, dcéra Sofiko a synovia Ramaz a Otar Čiaureli a v hereckých tradíciách pokračujú vnuci Alexander a Nikolaj, synovia Sofiko. Zdroj: Richard Blech a kol.: Encyklopédia filmu, nakl. Obzor 1993 Časopis Ekran, www.peoples.ru, www.kinoexpert.ru, www.rusactors.ru