Marianne Krencsey

Maďarská herečka Marianne Krencsey sa narodila v Rákoscsaba, dnes je to XVII. Mestská časť Budapešti, 9. júla 1931. Jej rodičia Krencsey Vilmos a Lackner Anna pochádzali zo šľachtického rodu. V roku 1950 ju prijali na prestížnu univerzitu Petra Pázmánya (Pázmány Péter Tudományegyetem), ale po roku prestúpila na ďalšiu známu univerzitu, Eötvösa Lóránda (Eötvös Lóránd Tudományegyetem) na odbor filozófie, odkiaľ prestúpila na Divadelnú a filmovú vysokú školu , kde ju predtým neprijali. Takto sa výmenným systémom dostala tam, kde pôvodne chcela. V roku 1954 pred záverečnými skúškami v debrecínskom divadle opustila divadlo kde praxovala. Hru Alexandra Kornejčuka – Chirurg Platon Krečet totiž na poslednú chvíľu prepracoval režisér Vámos László, a ona s tým nesúhlasila, no nakoniec po čase zistila všetky úlohy pre absolventov boli prerobné. Odišla do Budapešti, kde získala diplom v divadle Józsefa Attilu (József Attila Színház) o dva roky neskôr. Prvú hlavnú filmovú úlohu jej ponúkol režisér Károly Makk vo filme „Liliomfi“ v roku 1954. Po úspešnej skúške sa jej ďalšia umelecká dráha zmenila. Chcela byť režisérkou, ale Károly Makk z nej urobil herečku nielen filmovú, ale aj divadelnú. Film Liliomfi v roku 1955 sa premietal aj na festivale v Cannes, ale cenu nezískal. V roku 1955 sa zúčastnila aj prvého pokusného vysielania Maďarskej Televízie (MTV). V roku 1957 sa vydala za režiséra Károlya Makka, no manželstvo vydržalo iba do roku 1960. V rokoch 1956 až 1958 hrala v divadle Józsefa Katonu v Kecskeméte (Katona József Színház), v divadle Vígszinház v Budapešti, Szigligeti Színház v Szolnoku a v Národnom divadle v Pécsi. V rokoch 1963 - 1964 pôsobila v divadle Józsefa Attilu v Budapešti. K jej menu sa neodmysliteľne viažu filmy Gábor diák (Študent Gábor), Szegény gazdagok (Chudobní boháči) a Aranyember (Zlatý človek). 2. augusta 1966 sa s druhým manželom, Gyulom Nemesom ( gynekológ) za ktorého sa vydala v roku 1962 emigrovala do New Yorku. Dôvodom emigrácie bola diskriminácia po potlačení revolúcie v roku 1956, keď pre svoj pôvod a politické názory nedostávala žiadne úlohy. V New Yorku sa jej 1. septembra 1967 narodil jediný syn Nemes Vince. V roku 1994 zrušili rozsudok za útek, pričom boli odsúdený na 2 roky straty slobody a prepadnutiu majetku. Bývalá maďarská filmová hviezda potom pracovala ako banková úradníčka a zdravotná sestra. Od pádu totality pravidelne navštevuje Maďarsko, ale býva naďalej v New Yorku. V roku 2008 dostala Záslužný dôstojnícky kríž Maďarskej republiky (A Magyar Köztársasági Érdemrend tisztikeresztje). Divadelné úlohy: Shakespeare: Skrotenie zlej ženy (Bianca) Lev Tolstoj: Anna Karenina (Anna) Shakespeare: Sen noci Svatohánskej (Hermia) Lope de Vega: Záhradníkov pes (Diana) Ábrahám Pál: Ples v Savoyi (La Tangolita) Beaumarchais: Figarova svadba (grófka Cherubin) Molnár Ferenc: Olympia (Olympia) Szomory Dezső: II. József (kňažná) Filmografia: Liliomfi (1954) A 9-es kórterem (1955) Az eltüsszentett birodalom (1956) Gábor diák (1956) Két vallomás (1957) Külvárosi legenda (1957) Bolond április (1957) Éjfélkor (1957) Szegény gazdagok (1959) A Fekete Szem éjszakája (1960) Gyalog a mennyországba (1960) Két emelet boldogság (1960) Fapados szerelem (1960) A Noszty fiú esete Tóth Marival (1960) Az ígéret földje (1961) Az aranyember (1962) Egyiptomi történet (1963) Isten őszi csillaga (1963) Meztelen diplomata (1963) Germinal (1963) Miért rosszak a magyar filmek? (1964) A férfi egészen más (1966) TV filmy: Próbaút (1961) A Tenkes kapitánya 1-13. (1963) Marinka (1998-portrét)