Bohumil Sobotka

Bol divadelným hercom, dramaturgom, dramatikom a básnikom. Po márnej snahe stať sa hercom a divadelným režisérom absolvoval filmovú dramaturgiu na FAMU (1957). Ako študent písal verše, rozhlasové hry a scenáre. Napísal i tretinu programov 1. populárne vedeckého cyklu ČST 1. televízna polytechnika a so spolužiakom Jiřím Bauerom točil spravodajské šoty pre televízne noviny. Nastúpil do KF (1959), zozačiatku ako dramaturg. Literárne upravoval komentáre k film. týždenníkom a začal režírovať (1961). Zaujímal sa o kultúru a zo žánrov volil fejtón či esej. Natočil cez 50 filmov (do 1990), prevažne pre KF Praha, pre ČST skôr hrané a koncipované programy. Bol skvelým štylistom, a tak v priebehu 30 rokov napísal komentáre k desiatkam filmom svojich kolegov. Oneskorene debutoval filmom Hľadači šťastia (1961) o otázkach proletárskeho internacionalizmu. Nasledovali Obraz tej zeme, stredometrážny zákazkový film pre Ústav geodézie a kartografie, a Vzdialenosť od stredu o lidickej tragédii roku 1942 (obidva 1962). Nasledovali Dom za mestom o ženách, pracujúcich vo veľkých práčovniach, a Domov času a slov k 40. výročiu Čs. rozhlasu (obidva 1963). Debut v hranom filme, grotesku o rodinnom výlete na chatu bez kľúčov, natočil pre ČST (Kľúčová záležitosť, 1963). V distribúcii sa hrali dokumenty Prváčik (1964), V kine nemá čo strašiť (1965) a O strievičke a koláčoch (1966). S E. Kaněrom točil Momenty MFF Karlove Vary, bol autorom komentárov a vtipných spojovacích textov pre Miroslava Horníčka (1964, 1967). Medzinárodný úspech získal populárne vedecký film Úklady slávy (1967), v ktorom sa spolu s vedcami pokúsil zachytiť množstvo energie a veľkosť fyzickej námahy množstva umeleckých profesií, hlavne hercov. Pre ČST vznikli trojdielne Skladby českých klasikov (1967), kde režíroval tv. koncerty skladieb Fibicha, Foerstera a Rejcha. Natočil 4 adaptácie Twainových a Zoščenkových poviedok Búrka, tv. poviedku Reč o Puškinovi a tv. film Záhořanský hon (adaptácia poviedky Aloisa Jiráska, 1968). Zaujal cestopisom o Hamburgu Prístav na českej rieke a existencionálnom eseji o vzťahu človeka a prírody Traktár o živloch (obidva 1969), Dievčatá z Edenu (1970) o dievčenskom futbale v Slávii Praha, portrétom herca Jindřicha Plachtu Ten, ktorému sa smejeme a básnika Stanislava Kostku Neumanna Cesta bojovým poľom (obidva 1972) z cyklu KF o komunistických umelcoch čs. medzivojnovej kultúry a politiky, kde patrí i film o básnikovi Halasovi František Halas (1973). Film Jedna noc v živote muža (1977) ukazuje ťažkú prácu hutných elektrikárov. Vážna tvár smiechu (1982) mapovala osudy Jaroslava Haška a Podoby Josefa Švejka (1983) predstavili románovú postavu v podobách, ktoré jej dali umelci. Tému rozšíril, keď točil vznik animovaného seriálu Osudy dobrého vojaka Švejka (9 častí) vo filme Hrdina nie je unavený (všetko 1986). To už sa vyhýbal politickým témam, hľadal iné látky a snažil sa písať humorné komentáre. Točil koncipované programy v ČST pre Štúdio účelových filmov. Venoval sa tiež filmovej histórii: Svedectvo v krabici (1986) sledovalo významné udalosti zachytené kamerou a strihová Znovuzrodená kinematografia z cyklu KF Potomkovia a predkovia sa zaoberala povojnovým dokumentom nás. Krok za krokom venoval hranému filmu. Až na výnimky točil pre distribúciu do kín pred hlavným filmom a i na malej ploche vedel povedať to podstatné.