Jurij Solomin

Ruský herec, Národný umelec ZSSR a Kirgizstanu, nositeľ mnohých ocenení, prezident asociácie ruských dramatických divadiel, člen medzinárodnej akadémie tvorivosti, člen-korešpodent Ruskej akadémie vzdelávania. Jeho rodičia mali sibírske korene. Obaja boli vynikajúci hudobníci, otec hral na strunových nástrojoch a matka mala nádherný hlas. Čita bolo mesto s kultúrnymi tradíciami a rodina Solominovcov mala v ňom svoje meno. Koncom 20-tych rokov sa presťahovali do Moskvy, kde vyučovali hudbu a sami študovali na konzervatóriu. Keď po chorobe matka ohluchla na jedno ucho, vrátili sa späť do Čity. Nadanie u Jurija sa prejavilo už v školskom veku. Často vystupoval v hrách v Dome pionierov. Učitelia jeho talent podporovali a tak nebolo divu, že herectvo si vybral ako svoju životnú profesiu. Herectvo začal študovať na Ščepkinskom učilišti v triede V. Pašennej. Tá doporučila Solomina režisérovi Annenskému, keď hľadal predstaviteľa hlavnej postavy pre film „Bezsenná noc“. Doporučovala ho aj Bondarčukovi na postavu Andreja Bolkonského vo filme „Vojna a mier“, no túto úlohu nakoniec stvárnil V. Tichonov. Od tých čias natočil Solomin viac než 50 filmov a televíznych seriálov. Vynikol v snímkach „Derzu Uzala“, „Krížová cesta“, „Blokáda“, „Melódie bielej noci“, „Obyčajný zázrak, „Netopier“ a v ďalších. Jeho popularita prekročila i hranice ZSSR. Mal svojich priaznivcom v Československu, Bulharsku, Japonsku i v ďalších krajinách. Pri natáčaní spolupracoval s režisérmi a hercami ako Akira Kurosawa, Otakar Vávra, Mark Donskoj, Komaki Kurihara, Jeanne Moreau, Marina Vlady. Rovnako vo svojom „rodnom“ Malom divadle odohral množstvo veľkých klasických rolí. Od r. 1980 začal pracovať aj ako režisér. Naštudoval hry „Revízor“, „Čajka“, „Tri sestry“ a mnohé iné. Často pracoval i v zahraničí – v Československu, Bulharsku, Nemecku a Japonsku. Popri hereckej práci prednáša na Vyššom divadelnom učilišti M.S. Ščepkina a vedie majstrovské triedy so študentmi Ameriky, Japonska a Južnej Kórei. V r. 1988 bol poverený vedením Malého divadla. V r. 1990 bol vymenovaný za ministra kultúry 1. vlády Ruskej federácie. Za dvojročné obdobie sa venoval riešeniu vážnych otázok spojených s organizáciou života divadelných kolektívov a s rozvojom detskej tvorby. Dodnes žije a pracuje v Moskve, občas ho majú možnosť diváci vidieť na televíznych obrazovkách v seriáloch ako „Moskovská sága“, „Vlasť čaká“, či v zatiaľ jeho poslednom filme „Rozlúčka v júni“.