Vasilij Lanovoj

Vasilij Semjonovič Lanovoj Narodil sa 16.1.1934 v Moskve v rodine obyčajných, málo vzdelaných ukrajinských sedliakov. Žili predtým na dedinke, mali hospodárstvo, kone, voly ... V r. 1931 sa presťahovali do Moskvy. Napriek slabému vzdelaniu uznával Vasilij svoju matku ako osobu inteligentnú. Ako dieťa často chodieval na Ukrajinu k babičke. Užíval si u nich pohostinnosť a srdečnosť života dediny, prírodu, zvieratá. Tam ho zastihla aj 2. svetová vojna a do Moskvy sa mohol vrátiť až po oslobodení Ukrajiny. Po vzhliadnutí divadelného predstavenia pre deti spolu s priateľmi poprosili, aby ich prijali do dramatického krúžku. Krúžok viedol Sergej Lvovič Štejn a pod jeho vedením vyrástlo mnoho talentov. Druhou jeho túžbou popri divadle bolo letectvo. Podal si prihlášku do leteckého učilišťa, no Štejn ich odtiaľ zobral, pretože už v tom čase videl v chlapcovi budúceho herca. Prvú serióznu úlohu dostal Vasilij v r. 1952, a to rolu Valentína Listovského v „Skúške dospelosti“. Na všezväzovej prehliadke umeleckej tvorivosti sa film umiestnil na 1. mieste a Lanovoj dostal odmenu 500 rubľov. V tom čase to boli veľké peniaze. O rok neskôr prijal ponuku postúpiť do hereckého učilišťa B. Ščukina. Pred ukončením učilišťa sa konal výber abiturientov. V tom čase ešte stále nebol rozhodnutý definitívne pre herectvo, preto si podal prihlášku na fakultu žurnalistiky. Členom komisie sa to nie veľmi pozdávalo, vedeli už o jeho schopnostiach na scéne a pýtali sa, na čo mu je univerzita. Odpovedal, že chce ešte nabrať rozumu. Skúšky boli náročné, no on ich zvládol. No napokon predsa sa vrátil k filmu, dokončil herecké učilište a navždy spojil svoj osud s povolaním herca. Dôležitou pre kariéru mladého herca sa stala úloha Pavka Korčagina vo filme natočenom podľa knihy Ostrovského Ako sa kalila oceľ. Túto úlohu už začal natáčať Georgij Jumatov, no režiséri Alov a Naumov neboli spokojní s prvými snímkami. Na „susednom pľaci“ sa natáčal film „Pred tristo rokmi...“. Tu zazreli mládenca s hrdým výzorom a dali mu ponuku natočiť Pavla Korčagina. Nezaváhal ani na minútu, pretože príbeh poznal a o podobnej úlohe dávno sníval. Jumatov mu dlho nevedel odpustiť, že prijal túto ponuku a spriatelili sa až pri natáčaní filmu „Dôstojníci“, v ktorom stvárnili hlavné postavy. Natáčanie „zakalilo“ aj samotného herca, pretože filmovanie striedal s vystupovaním v divadle. O 9-tej ráno mal skúšku v divadle, o 13-tej letel lietadlom na natáčanie do Kijeva, aby sa potom znovu lietadlom po polnoci vracal domov do Moskvy. Počas štúdia sa zoznámil s mladou herečkou Tatjanou Samojlovou. V r. 1955 sa vzali. No Lanovoj bol workoholikom, stále pracoval, nikdy nebol doma a tak sa po dvoch rokoch rozišli.V r. 1957 ukončil Lanovoj Ščukinské učilište a prijali ho do Divadla Jevgenija Vachtangova. Prvých 6 rokov v ňom nedostával veľké úlohy. Vo filme to bolo lepšie. Hoci nefilmoval často, jeho úlohy či už hlavné – či epizódne - priťahovali divákov. V r. 1963 ho pozývali do druhých divadiel Jefremov aj Zavadský. Zašiel k hlavnému režisérovi svojho divadla a oznámil mu, že končí. Nakoniec ostal a už v priebehu niekoľko mesiacov hral „Dona Juana“ a princa Kalafa v „Turandot“. Majstrovstvo herca rástlo od predstavenia k predstaveniu, od filmu k filmu. Nasledovalo druhé manželstvo s Tamarou Zjablovou. Žiaľ mladá herečka nečakane zomrela. A tak nasledovalo tretie manželstvo s herečkou Irinou Kupčenko, s ktorou sa stali nerozlučnými partnermi. Spolu vychovali dvoch synov Alexandra a Sergeja. Jeden ukončil štúdium žurnalistiky a druhý ekonomickú fakultu. V r. 1980 bol za umelecký prínos ocenený Leninovou prémiou a v r. 1985 menovaný Národným umelcom ZSSR. V druhej polovici 80-tych rokov prežíval ťažké obdobie. Úloh bolo pomenej vo filme aj na javisku. Držalo ho prednášanie v Ščukinskom učilišti a jeho záľuba – literatúra. Trápenie trvalo až do 94-teho, keď dostal v divadle znovu možnosť zahrať si hlavnú úlohu v hre „Milý klamár“. Potom pribudla ešte hra „Lev v zime“. V r. 1996 pri príležitosti 75 ročného jubilea Vachtangovho divadla znovu uviedli na javisku „Princeznú Turandot“ a Lanovoj si mohol znovu zahrať svojho Kalafa.