Vladimír Skalský

Vladimír Skalský je synom fotografa Aloisa (1896 – 1982) a Anny (1906 – 1968) Skalských, manžel strihačky Jiřiny Skalskej (1938), otec prekladateľky Barbory Dvořákovej (1963) a strihača Jana Skalského (1970). Absolvoval kameru na FAMU (1958) a nastúpil do SDF KF Praha (1959 – 1970). Ako kameraman mal podiel na formovaní štýlu českého dokumentu a vizuálnej poetiky podstatných, hľadačských filmov: Pražské konzervatórium (r. J. Kořán, 1961), Generácia bez pomníku (r. R. Krejčík, 1964), Hmla (r. R. Činčera, 1965), Úzkosť (r. Z. Kopáč), Občan Karol Havlíček (obidva 1966), Hra na kráľa (1967), Cesta do Prahy Vincenca Moštka a Šimona Pešla z Vlčnova (všetko r. J. Jireša, 1969), Kde Barcelona leží a Staviteľ z Barcelony (obidva J. Kořán. 1967), Vidíš – li poutníka (r. J. Gold, 1965, tu bol spoluautorom). Skúsil hraný film, Věre Plívovej natočil Tony, tebe preskočilo (1969). Na konci 60. rokov sa vydal na dráhu režiséra a natočil anketový film Meditácia (1969), kde skúmal názory obyčajných ľudí na šťastie. Natočil portrét Smetiari (1971), potom dokument Dom drevených sŕdc o Múzeu bábkarských kultúr. To už ale pracoval v Afrike, kde v produkcii anglo – americkej spoločnosti Malachite Films natočil dokument African Legacy o vzniku umenia domorodých obyvateľov. V Afrike natočil i Šamoama lovec o živote v zambijskej dedine, Pastor Ezeki o tunajšom africkom kresťanskom kňazovi a Kúzelníci – Kubikišovia o rôznych druhoch kúzelníkov a ich vplyve na domorodcov. Po návrate bol kameramanom a režisérom v KF Praha (1974 – 1991) a začal prednášať na FAMU (od 1985). I jeho ďalšie filmy boli často zákazkami z cudziny. Pre ČST točil časť koprodukčnej série Za siedmimi divmi sveta na námet Vojtecha Zamarovského. Pre výstavu Arktída v Paríži natočil dokument Krkonoše Arktída v Európe (1989). Po novembri 1989 už na voľnej nohe ako kameraman točil s množstvom režisérov. Bol kameramanom asi 250 dokumentov a sám ich natočil asi 50.