Lajos Zilahy

Lajos Zilahy bol maďarský spisovateľ a dramatik. Narodil sa 27. marca 1891 v Nagyszalonta v Sedmohradsku, Rakúsko - Uhorsku, dnes Salonta v Rumunsku v Transylvánii. Vyštudoval právo na univerzite v Budapešti ešte pred povolaním do rakúsko-uhorskej armády v čase prvej svetovej vojny, v ktorej bol zranený na východnom fronte. Svoje zážitky neskôr opísal v knihe Dvaja väzni (Két fogoly). Jeho román Valamit visz a víz (Niečo nesie voda) bol natočený dvakrát. V rokoch 1940 – 1944 vydával časopis Híd (Most), ktorý bol protikomunistický a protifašistický. V roku 1939 založil filmové štúdio s názvom Pegazus, ktoré fungovalo až do konca roku 1943. V roku 1944 bola zakázaná jeho hra Fatornyok (Drevené veže). V roku 1940 z vlastných finančných zdrojov založil školu na výchovu mládeže s pacifistickým zameraním Kitűnőek Iskolája (Škola výnimočných). V roku 1943 napísal scenár k filmu Valamit visz a víz, ktorý režíroval Gusztáv Oláh. V roku 1969 bol jeho román sfilmovaný zase v réžii Jána Kadára a Elmara Klosa so scenárom Imre Gyöngyössyho s názvom Túžba zvaná Anada. Lajos Zilahy sa stal neskôr generálnym tajomníkom maďarského PEN klubu, ale pre jeho liberálne názory sa ocitol v rozpore jednak s pravým krídlom - Horthyho režimu a neskôr s komunistickou vládou. Zilahy potom v roku 1947 emigroval do USA. Po návrate žil v Novom Sade (predtým Újvidék) v Juhoslávii kde žila veľká maďarská komunita. Často navštevoval Maďarsko a chystal sa vrátiť do vlasti. Zomrel nečakane počas príprav na presťahovanie 27. marca 1974. Jeho diela boli preložené do viacerých svetových jazykov. Jeho romány boli sfilmované a obsadené najväčšími maďarskými hereckými umelcami ako Jávor Pál, Karády Katalin, Bilicsi Tivadar, Somlay Artúr, Csortos Gyula, Kiss Manyi, Páger Antal či Gózon Gyula. Literárne dielo: Zilahy Lajos versei 1914 - 1916 Az ökör és más komédiák (1920); Halálos tavasz (1922); Szépapám szerelme (1922); A jégcsap (1923); Hazajáró lélek (1923); Az ezüstszárnyú szélmalom (1924); Süt a nap (1924); Csillagok (1925); Zenebohócok (1925); Két fogoly (1926); A fehér szarvas (1929); Versek (1929); Leona (1930?); Úrilány (1932?); A lélek kialszik (1932); A tésasszony (1932); Tűzmadár (1932); Fehér hajó (1932?); A tizenkettedik óra (1933); Az utolsó szerep (1935); A fegyverek visszanéznek (1936); Szűz és gödölye (1937); Gyümölcs a fán (1938); Kisebb elbeszélések (1939); A földönfutó város (1939); Csöndes élet (1941); Szépanyám (1943); Fatornyok (1943); Ararát (1947); A Dukay család (1967 – 68). Štefan Rencz