Dezsö Ákos Hamza

Hamza D. Ákos bol všestranný maďarský umelec. Bol filmovým režisérom a akademickým maliarom. Narodil sa v Hódmezővásárhely, 1. septembra 1903. Detstvo strávil v meste Jászberény, kde bol jeho starý otec učiteľom. Základné vzdelanie získal v Szolnoku a gymnaziálne taktiež na Verseghy Ferenc Gimnázium v rokoch 1909-1913. V roku 1924 získal diplom na Akadémii výtvarných umení z maliarstva a sochárstva. Simultánne popri výtvarnom umení vyštudoval aj právo na Univerzite Petra Pázmánya (Pázmány Péter Tudomány Egyetem), pričom získal štátne štipendium. O rok na to odišiel do Paríža pokračovať v štúdiu na Akademia Julien Colarossi scénografiu, dekoratérstvo. Svoju prvú samostatnú výstavu mal v roku 1929 v galérii Miromesnil v Paríži. Kritici ho zaradili do tzv. Parížskej školy, a on zostal verný voľnému modernému umeniu. V roku 1930 sa v Paríži stal asistentom režiséra Paramount, Tibora Hegedűsa pri natáčaní dvoch maďarských verzií filmov (Kacagó asszony, Az orvos titka). V roku 1937 založil v Maďarsku filmovú spoločnosť Hamza Film, a od roku 1938 už pracoval ako samostatný vedúci výroby, od roku 1940 aj režíruje. V roku 1944 prijal aj politickú úlohu, aktivizuje sa v maloroľníckej strane a v hnutí odporu. Po vojne ho menovali riaditeľom odborov filmového priemyslu, ale čoskoro sa tejto funkcie vzdáva a stáva výrobným riaditeľom filmovej spoločnosti MAFIRT, pričom naďalej prevádzkuje svoju požičovňu filmov. Svoj posledný film v Maďarsku natočil v roku 1948, potom pracoval od roku 1949 v Taliansku a Francúzsku a býval v Ríme. V roku 1953 prijal ponuku filmovej spoločnosti Maristelle, a v Brazílii pracoval ako umelecký poradca. V tom čase sa vrátil k maľovaniu. V roku 1972 vystavoval vo Viedni a v roku 1982 v Turíne. V roku 1987 navštívil mesto svojho detstva Jászberény, kde mu usporiadali veľkú výstavu menovali čestným občanom. To aj rozhodlo o tom, že v roku 1989 sa vrátil do vlasti. Mesto mu dalo k dispozícii rodinný dom so záhradou, kde žil a tvoril až do svojej smrti – 16. mája 1993. V súčasnosti slúži dom ako Hamza Múzeum. Jeho roky zasvätené filmu: Počas pobytu v Paríži sa zoznámil s René Clairom a robil mu asistenta. V roku 1930 je asistentom Tibora Hegedűsa pri natáčaní filmov Kacagó asszony a Az orvos titka. V roku 1926 sa Paríži zoznámil so svojou budúcou manželkou Hamza Lehel Mária, s ktorou sa oženil v roku 1933. V roku 1936 sa vrátili do Maďarska, čiastočne nechá maliarstvo a plne sa venuje filmovému umeniu, ktoré na dvadsať rokov určí jeho umelecké smerovanie. V roku 1937 zakladá výrobnú spoločnosť Hamza Film, kde je aj vedúcim výroby. V roku 1940 debutuje ako režisér filmom Gyurkovics fiúk, v roku 1942 v inom žánrovom filme Külvárosi őrszoba. Skúsil aj ďalší žáner, veselohru - Ragaszkodom a szerelemhez, kde okrem réžie sa podieľal aj na scenári. Do roku 1944 režíroval desať filmov, z ktorých najviac vynikli: Bűnös vagyok (1941), A láp virága (1942), Egy szoknya, egy nadrág (1943). V roku 1944 mu cenzúra nepustila premietnúť humanistický snímok Egy fiúnak a fele, a zakázali mu režisérsku činnosť. V roku 1945 ho menujú riaditeľom odborov filmového priemyslu, ale čoskoro sa tejto funkcie vzdáva a stáva výrobnym riaditeľom filmovej spoločnosti MAFIRT. V roku 1949 sa usadil v Ríme a režíruje filmy: Strano appuntamento (1950), Il Bell Tevere d Oro (1951). V roku 1953 ho angažuje spoločnosť Maristelle k režírovaniu 6 filmov v Brazílli, z ktorých pre nedostatok financií natoč iba jeden v roku 1955: Quem matou Anabela?. Ďalej sa podieľal ako poradca vo viacerých produkciách, napr.Pensao de donna Stella, Amazonas Doutora e muito viva, atď. So svojou manželkou sa usadili v Sao Paulo. Jeho žena sa venuje módnemu návrhárstvu a vedie rubriku v maďarskom ženskom časopise „Női szemmel”, za čo neskôr dostane ocenenie brazílskych žurnalistov. V roku 1989 sa vrátili do vlasti. Hamza D. Ákos počas svojho plodného umeleckého života režíroval 12 hraných, 6 dokumentárnych filmov a ako producent sa podpísal pod 15 hraných a 11 dokumentárnych filmov. Štefan Rencz