Masahiko Širaki

Masahiko búra zaužívané stereotypy o našej krajine Masahiko Shiraki (45) žije na Slovensku 8 rokov a o svojej rodnej krajine píše novinové stĺpčeky Masahikovými očami. Nás zaujímalo, ako vidí Slovensko. Do karát nám v tomto smere nahral dokument, ktorý nakrúca pre STV. Práve jeho stĺpčeky o Japonsku inšpirovali scenáristu Marka Leščáka a producenta Ivana Ostrochovského na trinásťdielny seriál Z mesta do mesta. Hlavnou postavou je Masahiko, manžel herečky Oľgy Belešovej, ktorý v zelenom bežeckom drese spoznáva Slovensko. „Uvedomili sme si, že akokoľvek dlho by sme my cestovali po Slovensku a študovali našu históriu, naše myslenie budú stále ovládať konvenčné metafory,“ hovorí producent. „Masahiko je ideálny indikátor nášho sebaobrazu, ktorý sme si rokmi vytvorili. Je zaujímavé pozorovať jeho reakcie – čo mu je smiešne, čo sa mu zdá zvláštne a čo absolútne nechápe.“ Chýbal mu Dracula A toho je veru dosť. Masahiko je zvedavý, prečo toľko pijeme počas dňa, prečo nadávame pomocou slov označujúcich telesné partie či prečo odhadzujeme odpadky na verejných miestach. Takisto ho zaujíma, prečo na Oravskom hrade nie je stála expozícia grófa Draculu, pretože, ako sa na mieste dozvedel, nakrúcali tam jednu z filmových verzií o slávnom upírovi. Masahiko, inak vyštudovaný ekonóm, ktorý sa istý čas živil novinárčinou, je typický Japonec – maximálne zodpovedný a často neštandardne slušný a ústretový. Tento fakt dokumentuje nakrúcanie leteckej scény nad Košicami, keď filmárom dostatočne dôrazne nepovedal, že má fóbiu z lietania. Zaznamenaný materiál preto vyzerá nasledovne: Prvý záber: do lietadla nastupuje flegmatický Japonec. Druhý záber: jačiaci Japonec. Tretí záber: z lietadla vystupuje flegmatický Japonec... Počas košického „výletu“ Masahiko zablúdil aj na známe sídlisko Luník IX. „Radostné oči detí z Luníka sú kontrastom k hore špinavého odpadu na tomto sídlisku, ale usúdil som, že nádej a potenciál tejto oblasti je práve v deťoch. Sú zvedavé a šikovné,“ spomína na miesta, ktoré by priviedli do šoku aj pravoverného Slováka, nieto cudzinca. Masahiko však žiadny šok nezažil. „Pýtali sa ma: Ujo, viete sa pohybovať ako Jackie Chan? Ja som im vysvetlil, že ja som Japonec a Jackie Číňan, a predviedol som im, aký je rozdiel medzi čínskym kung-fu a japonským karate. No a vtedy začali s akrobaciou, predviedli mi svoj talent, chlapci ukázali všetko, čo dokážu, a bolo to fantastické,“ spomína. Prečo sa červenal Cestou z Košíc si do vlaku k filmárskej partii vrátane Masahika prisadol pomerne opitý spoluobčan. Obťažoval všetkých vo vagóne od sprievodcu cez železničnú políciu po obsluhu reštauračného vozňa. Chcel sa bozkávať s každou ženou, ktorá pristúpila. A tie ženy sa s ním bozkávali. Vtedy sa Masahiko strašne červenal. Na záver cesty povedal: „Slováci sú v istých veciach veľmi, ale veľmi tolerantný národ. V Japonsku by ho vyhodili z vlaku na najbližšej stanici.“ Samozrejme, na svoj domov nezabúda. S manželkou chodieva pravidelne na návštevu k japonskej rodine. Častejšie si však telefonujú. Keď však nedávno volal mame a povedal jej, že sa v rámci nakrúcania viezol v limuzíne s bývalým prezidentom Rudolfom Schusterom, nechcela mu veriť. „Mnohí ľudia si nedokážu predstaviť, ako sa dá mimo Japonska začať od nuly. Veď ani ja sám som nevedel, čo ma čaká, akým smerom sa bude môj život uberať, aké šance prinesie a s kým sa v živote stretnem. Mama mojim zážitkom často neverí, a preto sa ma aj naposledy radšej pýtala, aké je na Slovensku počasie,“ vysvetľuje Masahiko. Za osem rokov, čo u nás žije, vypozoroval, že Japonci sú oveľa konzervatívnejší a len tak si hocikoho k sebe nepripustia. „Keď som napríklad pracoval v jednej japonskej redakcii, nevedel som takmer nič o súkromí svojich najbližších kolegov. Vtedy to bolo pre mňa normálne, teraz to už nechápem. Na Slovensku to predsa funguje tak, že všetci moji známi poznajú i moju manželku Olinku a zakaždým ju dajú pozdravovať.“ Na druhej strane si však dáva pozor na ľudí, ktorí si s ním automaticky potykajú. Lebo ako vraj hovoria Slováci, ľahko príde, ľahko odíde. A to sa týka aj priateľov. Či sa tento moment v dokumente ocitne, uvidíme. Isté je, že na jeho tvorbe sa podieľajú hviezdy slovenského dokumentárneho filmu režiséri Peter Kerekeš, Jaro Vojtek či Marek Kuboš. Každý sa ujal časti réžie vo svojom rodnom regióne a ešte sú len na začiatku, čo Masahika teší, lebo ako hovorí Japonec: „Stále mám čo spoznávať.“ Autor: Život, Lenka Juríková