Bernard Law Montgomery

Benard Law Montgomery, 1. vikomt z El Alamejnu (zvaný tiež Monty) bol britský poľný maršal, jeden z najvýznamnejších britských veliteľov druhej svetovej vojny. Veliteľ pozemných operácii počas vylodenia v Normandii a 8. britskej armády v severnej Afrike. Bernard Montgomery sa narodil v Kenningtone na juhu Londýna 17. novembra 1887 ako štvrté dieťa z deviatich v rodine anglicko - írskemu Anglikánskemu kňazovi Henrymu Montgomerymu. V roku 1889 sa celá rodina presťahovala do Tasmánie, kde sa ich otec stal biskupom. V roku 1901 sa Montgomeryovci vrátili nazad do Londýna. Bernard začal chodiť do prominentnej súkromnej chlapčenskej školy St. Paul's, neskôr prešiel na Kráľovskú vojenskú akadémiu v Sandhurste. Po skončení školy v roku 1908 vstúpil do Kráľovského Warwickshireského pluku. S týmto plukom slúžil do roku 1913 v Indii. Bojoval v prvej svetovej vojne, počas ktorej sa zúčastnil bitky o Ypres, kde bol ranený, ako aj bitky na Somme. Bol vyznamenaný Distinguished Service Order (DSO) a vojnu ukončil v hodnosti plukovníka. Po vojne slúžil v Írsku, Palestíne a v Indii. V auguste 1938 ho povýšili do hodnosti generála. Od roku 1939 velil 3. pešej divízii britských expedičných vojsk vo Francúzsku. Po evakuácii v Dunkerque, kde zvládol ústupové boje s veľkou dávkou profesionality, sa jeho jednotky vrátili do Británie s minimálnymi stratami, velil piatemu a potom 12. zboru. V roku 1942 bol v severnej Afrike menovaný veliteľom 8. armády, s ktorou zvíťazil v zlomovej bitke pri El-Alemeine. Konečne mohol zvesiť vo svojom štábe fotografiu poľného maršala Erwina Rommela, ktorého si vážil ako odborníka, vojaka a súpera. Vytlačil nemecké jednotky z Egypta a Líbye až k Tunisku, kde spojil svoje úsilie s americkými jednotkami vylodenými v Alžírsku. V roku 1943 velil 8. armáde pri invázii na Sicíliu a do Talianska. V roku 1944 bol Montgomery povýšený do hodnosti poľného maršala a velil Spojeneckým silám počas vylodenia v Normandii v júni 1944. Od 1. septembra 1944 riadil činnosť 21. skupiny armád v severnom Francúzsku, Belgicku a Holandsku. Jeho najväčším neúspechom zo všetkých operácií, ktoré naplánoval a ktorým velil, bol útok na Arnhem (Operácia Market Garden bola najväčšia výsadková operácia v 2. svetovej vojne a v dejinách vôbec. Uskutočnila sa medzi 17. septembrom a 25. septembrom 1944), kde bolo cieľom obsadiť most v Arnheme a Nijmegene cez Rýn v nepoškodenom stave kvôli presunu Spojencov na východ. O niekoľko mesiacov po tom jeho jednotky vpadli do severného Nemecka a oslobodili Dánsko. Počas vojny mal často konflikty s inými spojeneckými dôstojníkmi. Vyčítali mu jeho arogantné jednanie a samoľúbosť. Napriek svojim vojenským kvalitám však mal často problémy pri jednaní aj s nižšími nadriadenými. To ale nebolo žiadnou prekážkou toho, že bol vo Veľkej Británii ako aj medzi svojimi vojakmi populárny. 4. mája 1945 prijal kapituláciu nemeckých vojsk v severozápadnej Európe. Do februára 1946 bol veliteľom britských okupačných síl v Nemecku. Neskôr sa stal náčelníkom generálneho štábu Britského impéria a udelili mu titul 1. vikomt Montgomery z El Alamejnu. Bol nositeľom najvyšších britských a zahraničných vyznamenaní (KG, GCB, DSO, PC). V apríli 1951 sa stal zástupcom najvyššieho veliteľa NATO. Do výslužby odišiel 18. septembra 1958. Bol ženátý, ale manželka mu zomrela na otravu krvi po poranení hmyzom na dovolenke. Manželstvo trvalo 10 rokov. V roku 1928 sa im narodil syn. Monty, ako ho familiárne nazývali, zomrel 24. marca 1976.