Viačeslav Molotov

Viačeslav Michajlovič Molotov bol sovietsky štátnik, politik a diplomat. Narodil ako Viačeslav Skriabin v osade Kukurka vo Vjatskej gubernii v cárskom Rusku 9. marca 1890. Otec bol obchodník, matka pochádzala z kupeckej rodiny. Mal desať súrodencov. Dostalo sa mu dobrého vzdelania. Od roku 1902 podobne ako jeho bratia navštevoval do roku 1908 Prvé Kazaňské reálne gymnázium. Vedel hrať na husliach a písal básne. V štúdiu pokračoval na Petrohradskom polytechnickom inštitúte, ale školu neukončil. V roku 1906 vstúpil do boľševickej strany. V roku 1915 ho poslali do vyhnanstva do mesta Irkutsk. V tom čase začal používať pseudonym Molotov. Po návrate z vyhnanstva získal významné stranícke funkcie v Petrohrade. Počas októbrovej revolúcie bol členom Petrohradskej vojenskej revolučnej rady. Od roku 1920 až do roku 1921 bol členom ústredného výboru Komunistickej strany Ukrajiny. Od roku 1921 až 1930 bol aj členom ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Vykonával vysoké štátne funkcie, vrátane predsedu výboru ľudových komisárov (predseda vlády). V rokoch 1939 až 1949 a v rokoch 1953 až 1957 bol ministrom zahraničných vecí Sovietskeho zväzu. V auguste 1939 podpísal spolu s Joachimom von Ribbentropom pakt o neútočení medzi ZSSR a Nemeckom,(tzv. pakt Molotov - Ribbentrop), ktorého tajným dodatkom bol dohoda o napadnutí Poľska. Bol jedným z najbližších spolupracovníkov Stalina a mal veľký podiel na politických čistkách a represiách v 30. a 50. rokoch. Po vojne v roku 1949 ho vystriedal Andrej Višinsky, ale naďalej zostal členom politbyra. Po smrti Stalina na XX. zjazde ho obvinil Chruščov z kultu osobnosti a z čistiek v Červenej armáde, čo viedlo k porážkam v začiatku vojny. Bol posledným žijúcim členom starej stalinistickej gardy, čo viedlo samozrejme k jeho politickému pádu. V júni 1956 prišiel o kreslo ministra zahraničných vecí, v auguste ho spolu s Malenkovom a Kaganovičom vylúčili z predsedníctva strany. Bol poslaný do Mongolska ako veľvyslanec. Po XXII. zjazde strany ho definitívne zbavili všetkých funkcií a vylúčili z Komunistickej strany. V marci 1962 sa stiahol z verejného života. Zomrel v Moskve 8. novembra 1986. Štefan Rencz