Wernher von Braun

Dr. Wernher von Braun, významný nemecký raketový fyzik sa narodil ako Wernher Magnus Maximilian Freiherr von Braun 23. marca 1912 vo Wirsitz v Nemecku, zomrel 16. júna 1977 v Alexandrii, Virginia, USA. Počas druhej svetovej vojny skonštruoval nemecké vojenské rakety V1 a V2. Na konci druhej svetovej vojny sa vzdal americkej armáde a s celým svojim tímom prešiel k NASA. Viedol aj konštrukciu rakiet typu Saturn pre mesačný program Apollo. Wernher bol druhým z troch synov baróna Magnusa von Brauna, ktorý bol od júna 1932 do januára 1933 ministrom poľnohospodárstva a výživy Weimarskej republiky a Emmy von Quistorp. Už v mladosti ho uchvátila myšlienka vesmírneho cestovania a objavovania nových svetov. Čítal sci-fi od takých velikánov ako bol Jules Verne, či Herbert George Wells. Neskôr ho začal celý problém zaujímať aj z vedeckého hľadiska, a zoznámil sa s prácou Hermanna Obertha, ktorý napísal v roku 1923 štúdiu Raketou do vesmíru (Die Rakete zu den Planetenräumen). Vzhľadom na jeho znalosti z oblasti matematiky a fyziky nebolo pre neho zložité porozumieť princípu raketových nosičov. V roku 1930 začal študovať na technickom inštitúte v Berlíne a v roku 1932 získal titul bakalára. V roku 1932 vstúpil do služieb nemeckej armády, kde rozpracoval a navrhol myšlienku balistickej rakety, ktorú neskôr úspešne navrhol. 27. júla 1934 von Braun získal doktorát v oboru kozmického inžinierstva. Jeho doktorandská práca, ktorú vypracoval ako 22-ročný, sa dočkala z vojenských dôvodov prísneho utajenia. Wernher von Braun bol vedúcim skupiny známej ako „raketový tím“, ktorá stojí za vývojom balistickej rakety V-2 vyvinutej pre nacistické Nemecko. V tridsiatych rokoch vstúpil do NSDAP a SS. V roku 1937 vypustili Nemci raketu A3, ktorá vyletela do výšky 800 až 1000 metrov. Neskôr skonštruoval raketu A4 známu ako V-2. Nemecká generalita bola fascinovaná vojenským potenciálom, ktorý V-2 ponúkala, a preto investovala do programu vývoja raketových nosičov nemalé úsilie a peniaze. V roku 1937 bola vybudovaná raketová základňa v Peenemünde na pobreží Baltického mora. Von Braunova raketa V-2 mala dolet približne 300 kilometrov a bola schopná niesť jednu tonu užitočného zaťaženia. Raketa mala dĺžku 14 metrov a vážila 12.246 kg. Pohybovala sa rýchlosťou 5.632 kilometrov za hodinu, a tak ju nebolo možné dohnať vtedajšími lietadlami a zostreliť ju pred dopadom a následnou explóziou. Raketa po prvýkrát vzlietla v októbri roku 1942, ale na skutočné bombardovanie cieľov bola po prvýkrát použitá 7. septembra 1944. Na európske ciele bolo odpálených vyše 1.000 rakiet, hlavne z okupovaného Francúzska. V roku 1944 ho zatklo Gestapo pre jeho prejavy nespokojnosti s vojenským zameraním jeho výskumov. Len jeho nenahraditeľnosť v projekte a príhovor ministra zbrojného priemyslu Alberta Speera mu vtedy zachránili život. Napriek tomu, že V-2 bola najvyspelejšou zbraňou použitou v druhej svetovej vojne z vojenského hľadiska bola neúspechom. Nemala dostatočne presné navádzanie na konkrétne ciele a jej výroba bola veľmi nákladná. Vzhľadom k častým sabotážam vo výrobe, ktoré boli na dennom poriadku, malo tiež mnoho rakiet konštrukčné chyby, čo sa prejavilo v ich poruchovosti. Jedinou výhodou týchto rakiet však bol psychologický efekt, pretože proti nim neexistovala žiadna obrana. Jediným opatrením Spojencov, bolo zničenie ich odpaľovacích rámp. Ešte pred obsadením výskumného strediska v Peenemünde Spojencami, navrhol von Braun, že sa vzdá Američanom do zajatia aj s poprednou päťstovkou vedcov aj s plánmi a testovacími prototypmi. Po zajatí bolo Peenemünde preskúmané Američanmi a 100 rakiet V-2 bolo prevezených do USA a komplex vyhodili do vzduchu aby Sovieti nemohli získať ďalšie informácie. Tým sa však podarilo zatknúť časť vedcov. 20. júna 1945 bol von Braun presunutý z porazeného Nemecka na americkú základňu Fort Bliss v Texase. Braun potom pracoval 14 rokov pre Armádu Spojených štátov na výrobe balistických rakiet. V roku 1950 sa von Braunov tím presunul do Redstone Arsenal nedaleko Huntsville v Alabame. Tu postavili raketu Redstone, ktorá vyniesla do vesmíru prvú americkú družicu Explorer. V roku 1960 raketový výskum prešiel z armádnych rúk do novo vzniknutej agentúry NASA, pre ktorú neskôr zostrojil raketu Saturn V, ktorá napríklad mimo iného pomohla Američanom dobyť Mesiac. Wernher von Braun zomrel v Alexandrii vo Virgínii 16. júna 1977 vo veku 65 rokov. Štefan Rencz