Isoroku Jamamoto

Isoroku Jamamoto, bol japonský admirál a veliteľ japonského námorníctva počas druhej svetovej vojny. Bol jedným z hlavných architektov japonského námorného loďstva a mal významný podiel na prestavbe japonského námorníctva, ktoré v roku 1941 kvalitou prevyšovalo svojich protivníkov. Narodil sa ako Isoroku Takano 4. apríla 1884 v Nagaoka, prefektúre Nigata v rodine samuraja Sadajoši Takana. Bol siedmym dieťaťom, šiestym synom. Svoje nezvyčajné meno Isoroku, čo znamená japonsky päťdesiatšesť dostal podľa veku otca keď sa narodil. Keď v útlom veku osirel, adoptovala ho rodina samuraja Jamamoto. Po absolvovaní Japonskej cisárskej námornej akadémie Kaigun Heigakkó v roku 1904, slúžil na pancierovom krížniku Niššin počas Rusko-Japonskej vojny. Bol ranený počas bitky o Cušimu, keď stratil dva prsty na ľavej ruke, ukazovák a prostredník. V roku 1914 pokračoval v štúdiu na Akadémii generálneho štábu, a v roku 1916 dosiahol hodnosť poručíka. V roku 1918 sa Isoroku Jamamoto oženil so ženou menom Reiko, s ktorou mal 4 deti: dvoch synov a dve dcéry. V rokoch 1919 – 1921 absolvoval štúdium na americkej námornej akadémii v Newporte na Rhode Islande a Harvardskej univerzite. Neskôr pôsobil ako námorný atašé vo Washingtone. V roku 1923 bol povýšený do hodnosti kapitána. Neskôr sa začal zaujímať o námorné letectvo. V roku 1928 sa stal veliteľom krížnika Isuzu a neskôr lietadlovej lodi Akagi. Jamamoto presadzoval rozvoj námorného letectva. Ako viceadmirál predsedal leteckému oddeleniu, predtým ako sa stal prvým veliteľom prvej flotily lietadlových lodí. V roku 1930 sa zúčastnil na 2. Londýnskej námornej konferencii, a ďalšej v roku 1934. Jamamoto bol proti invázii do Mandžuska v roku 1931, a proti vojne s Čínou, ktorá naplno prepukla v roku 1937. Nesúhlasil ani s podpisom trojdohody ktorá dala vzniknúť osi Berlín-Rím-Tokio v roku 1940. Osobne sa aj ospravedlnil americkému veľvyslancovi Josephovi C. Grewovi za útok na delový čln USS Panay v decembri 1937. Jamamoto bol aj proti vojne s USA, lebo sa obával obrovského priemyselného potenciálu USA a vojenského loďstva, ktoré by USA dokázali pomerne rýchlo postaviť keby sa dostali do vojny. Jamamoto bol hlavným plánovačom úderu proti americkej námornej základni v Pearl Harbore na Havajských ostrovoch a prvých bojov v Tichomorí. Už čoskoro po začiatku bojov sa ukázalo, že mal pravdu, keď upozorňoval, že Japonsko si nemôže dovoliť dlhodobú vojnu. Jamamoto chcel rýchlo rozdrviť americké loďstvo a pomocou hrozby úderov proti západnému pobrežiu USA si vynútiť mier. Úder na Pearl Harbor však nesplnil hlavný účel, keďže americké lietadlové lode neboli v chvíli útoku zastihnuté v prístave. Rozhodujúca bitka ku ktorej sa Jamamoto v roku 1942 dostal, známa ako bitka o Midway, sa skončila ťažkou porážkou Japonska. K porážke prispeli nielen jeho nedostatky a priveľmi komplikované plány ktoré viedli k rozptýleniu síl, ale aj strata momentu prekvapenia pri ktorých čakal že nepriateľ urobí urobí presne to, čo sa od neho očakáva. Problémom bola aj jeho mäkká personálna politika. Jednalo sa najmä o admirála Naguma, kedysi veľmi schopného dôstojníka, na ktorého však v tej dobe už doliehal vek a strata reálneho pohľadu. Jamamoto ho aj napriek neuspokojivým výsledkom váhal odvolať či preveliť, pretože sa obával že pokorený admirál spácha seppuku (rituálna samovražda). No nebol to len Nagumov slabý výkon ktorý sa spolu s veľkou dávkou smoly a prekombinovaného plánovania podpísal na ťažkej porážke pri Midway. Japonci v tom čase nemali ani tušenia, že všetky zachytené rádiotelagrafické depeše námorníctva Američania úspešne dešifrujú. Práve táto znalosť japonských námorných šifier mala vplyv aj na neskoršie zabitie admirála špeciálnym leteckým komandom. Jamamoto aj napriek porážke a strate 4 lietadlových lodí ďalej viedol veľmi vynaliezavým spôsobom boj proti Američanom. Nemohol však zamedziť ich rastúcej početnej, materiálnej a postupne i kvalitatívnej prevahe. Japonské námorníctvo na prelome rokov 1942 a 1943 uviazlo v zdĺhavých a vyčerpávajúcich bojoch o ostrov Guadalcanal v Tichomorí. Za zhoršujúcej sa situácie sa Jamamoto rozhodol uskutočniť inšpekciu jednotiek dislokovaných v oblasti Šalamúnových ostrovov, čo sa mu však stalo osudným. Americká rozviedka zachytila a dešifrovala depeše s harmonogramom jeho cesty a rozhodla sa využiť túto príležitosť na jeho likvidáciu. Americké stíhačky P-38 Lightning s dlhým doletom si ráno o 9:34 18. apríla 1943 počkali na lietadlo G4M Betty, vezúce Jamamota ktoré sprevádzalo šesť stíhačiek A6M Zero. Po krátkom vzdušnom boji ho zostrelili. „Operácia Vengeance“ ako ju nazvali, bola udobrená a schválená samotným prezidentom USA. Stroj v ktorého troskách Jamamoto zahynul spolu s ostatnými dôstojníkmi svojho štábu, dopadol do džungle neďaleko pobrežia ostrova Bougainville. Smrť japonského vrchného veliteľa a jedného z najschopnejších stratégov bola veľkou ranou pre japonské námorníctvo. Odborníci sa zhodujú v tom, že pod jeho vedením by japonské námorné sily bojovali počas druhej svetovej vojny omnoho vynaliezavejšie a zrejme by neklesli k brutálnej a samovražednej taktike kamikadze, ktorú presadili jeho bezradní a nejschopní nástupcovia. Odborníci dokonca poukazujú aj na to, že admirál Jamamoto bol jedinou osobou ktorá bola schopná vyviesť Japonsko z beznádejnej vojny. Vojna sa neskôr zvrhla v masaker japonského loďstva a letectva, potom Američania zhodili atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki.