Roland Freisler

Roland Freisler, nemecký nacistický sudca. Vo svojej funkcii viedol mnoho zinscenovaných procesov s odporcami Hitlerovho režimu a bol zodpovedný za tisíce justičných vrážd. Narodil sa 30. októbra 1893 v Celle. Ako dôstojnícky kadet sa zúčastnil bojov v prvej svetovej vojne a bol vyznamenaný. V októbri 1915 padol do ruského zajatia. V zajatí sa naučil po rusky a začal sa zaujímať o marxizmus. Do Nemecka sa vrátil v roku 1920 už ako presvedčený komunista. Po návrate do vlasti začal študovať právo na univerzite v Jene, kde v roku 1922 svoje štúdium úspešne ukončil. Od roku 1924 pôsobil ako právnik v Kassele. Stal sa členom obecného zastupiteľstva za Ľudovo-sociálny blok. V júli 1925 zmenil stranícke tričko vstupom do nacistickej strany NSDAP a začal ako obhajca strany. Tu zastupoval členom strany, ktorí mali problémy so zákonom. V roku 1932 ho za NSDAP zvolili do pruského zemského snemu a neskôr aj do Ríšskeho snemu (Reichstag). V rokoch 1933 až 1934 zastával funkciu štátneho tajomníka na Pruskom ministerstve spravodlivosti, neskôr v rokoch 1934 až 1942 zastával tú istú funkciu na Ríšskom ministerstve spravodlivosti. Od augusta 1942 nahradil Otta Thieracka na poste predsedu Ľudového súdu, kde pôsobil do roku1945 (do svojej smrti). Podieľal sa na prebudovaní nemeckej justície, ktorej vnútil ideu, že vôľa strany je nad všetky zákony (táto metóda sa uplatňovala aj v komunistickej totalitnej justícii v ZSSR a jej satelitoch). Ako zástupca ministra spravodlivosti Franza Schlegelbergera sa zúčastnil aj na konferencii vo Wannsee, kde sa predsedníctva Reinharda Heydricha, Adolfa Eichmanna, Heinricha Müllera a iných nacistických úradníkov prerokovalo tzv. „Konečné riešenie židovskej otázky“. Predsedal asi 2600 súdom, ktoré skončili trestom smrti. K trestu smrti či k doživotiu bolo odsúdené vysoké percento obžalovaných, ktorých súdil. Odsúdil na smrť okrem iného aj členov odbojovej skupiny Biela ruža (študenti Sophie Schollová, jej brat Hans Scholl a Christoph Probst, Alexander Schmorell, Willi Graf a profesor Kurt Huber ) a atentátnikov na Hitlera. Pre svoje zúrivé až nepríčetné prejavy v súdnej sieni, kde obžalovaným sprosto nadával, reval na nich a ponižoval, si vyslúžil prezývku Zúrivý Roland. Boží trest ho ale neminul, ako sa neskôr hovorilo. Počas bombardovania Berlína 3. februára 1945 sa vrátil do súdnej siene pre spis obžalovaného Fabiana von Schlabrendorffa (protihitlerovského sprisahanca) a zrútil sa na neho trám. Schlabrendorff takto unikol istej smrti, lebo Freislerov nástupca ho odsúdil k miernejšiemu trestu.