Jaroslav Vašíček

Režisér, scenárista a producent. Absolvent SPŠ film. v Čimeliciach (1978) a KDT FAMU (1992). Začínal v 60. rokoch ako amatér. V štúdiu ČST, resp. ČT Ostrava (1970 – 1994) zo začiatku robil asistenta réžie, potom pomocný a samostatný režisér (od 1990). Pre Redakciu umeleckej tvorby ČST Ostrava natočil cyklus vážnej hudby Hudba zámockých archívov (1991, 4 diely). Po odchode bol režisérom v Kabel Plus, a.s. (1994 – 1996), teraz ako nezávislý režisér a producent točí ako s ČT tak i s STV, so španielskou TVE a National Geographic Asia. Venuje sa publicistickému a autorskému dokumentu (od 1991). Zaujal snímkami o liečbe psychotikov v Psychiatrickej liečebni Opava Brána do nového života (1990) alebo Ostrovom nádeje o príkladnej rodine, ktorej dve mentálne postihnuté deti našli druhý domov na unikátnej farme v Topoľanoch u Olomouca. Zameral sa i na klímu a geografiu (české výskumy v Antarktíde Virus polarit, anomálie počasia Severomoravského kraja I Perun by závidel, česko – americký projekt obnovy regiónu Slezsko – Silesia Ekologická anabáza Slezko, všetko 1992) a históriu (Rád nemeckých rytierov pre Kabel Plus: Prichádzajú liečiť a pomáhať, 1993). Podieľal sa na veľa dielov ostravského investigačného cyklu Klekánice (1996 – 2004) o kauzách českej politiky a ekonomiky, najčastejšie s reportérkou J. Lorencovou na vzdelávajúcom cykle O zdraví (1991 – 1996) v cyklu Tá naša povaha česká točil diely Je nám už všetko jedno?! O privatizácii českého tisku a Tridsaťročná odysea občiana Blažka (obidva 2002) - diel bol vyhodnotený ako najlepší program cyklu 2002. Uplatnil sa tu i v iných cykloch (mj. Osudové okamžiky, 2001) a v sérii Básnici Európy (1994 – 1998) pre ČT Brno, kde točil diely Nádeje a stesky Bulata Okudžavy, Jíři Suchý a Gino Paoli. Portréty začínal autorskou dráhou: opavský rodák Peter Vaňek a jeho Divadlo jedného herca A ja sám...?! (1991) a emigrant Jiří Stanislav a jeho životný príbeh v Kanade, USA a Británii... a život ide ďalej, výrazný bol i portrét legendárneho koňa Železníka, ktorý štyri krát vyhral Veľkú Pardubickú Pokus o portrét koňa alebo Srdce šampióna (obidva 1992). K zásadným môžeme počítať portréty umelcov: FAREBR – Fantastický realizmus Bohuslava Rúžičky (1993) o významnom fotografovi vystavujúcim po celom svete, ktorého dielo je zastúpené mj. v galérii moderného umenia v New Yorku (Cena Magistrátu mesta Ostravy 1994) alebo Mať prekážky neznamená nebyť slobodný (obidva pre Kabel Plus, 1994) o maliarovi Bocianovi, vl. jm. Bohumil Strohalm, rodáka zo Slavkova u Opavy, žijúceho od roku 1938 v Paríži a priateľa maliara Františka Kupky. Ako nezávislý režisér a producent natočil dve štúdie českých sklárov Dúha v skle Pavla Hlavy (1999) a Metamorfózy Bohumila Eliáša (2000). Pre čs. obec legionársku natočil program o oslobodení Ostravy Odkaz večne živý (2005), za ktorý dostal mj. pamätnú medailu Bitky u Dukly a Dunkerque. K jeho projektom patrí mj. seriál Planéta ľudí – Výpravy za domorodcami Novéj Guineji (2005, 7 dielov) o etnikách Oceánie, časť diela ocenená na MFF, mj. Kombajnové na TUR Ostrava 2005, MFOF 2008, Mandala Cena poroty na Welzlovu Filmobiblia v Zábrehu 2009. Cyklus Vivat, Španielsko, 2008 12 dielov bol o Čechoch usadených v Španielsku. Snímky z ciest uplatnil i v ČT: Túlava kamera a cestopisný magazín Objektív.